Copyright Duha © 2025, Žádný příspěvek ani jeho část nesmí být reprodukován bez souhlasu autora a bez oznámení redakci.
Duha ISSN 0862-1985 (Print)
Duha ISSN 1804-4255 (Online)
Podpořil
Príspevok vychádza z výsledkov výskumov realizovaných na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Mediálny multitasking je typickým trendom v informačnom správaní dnešných vysokoškolákov. Je to dôsledok informačnej explózie. Produkovanie informácií umožňuje aj profil na sociálnych sieťach. Pri počítači sa prekrýva čas na prácu a čas na zábavu.
K napísaniu tohto príspevku ma viedli výsledky dvoch výskumov, ktoré sme zorganizovali medzi študentmi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Oba tieto výskumy síce mali charakter domácej úlohy, ale študenti boli veľmi presne upozornení na to, že príslušné hodnotenie dostanú za samotnú participáciu na výskume, bez ohľadu na to, aký bude obsah, ktorý odovzdajú. Respondenti vedeli o tom, že ich výpovede budú vyhodnocované anonymne, preto predpokladám, že nemali dôvod na nepravdivé či zavádzajúce odpovede.
V jeseni 2012 sme realizovali kvalitatívny výskum vzťahu dnešných vysokoškolákov k televízii. Jeho respondentmi bolo 65 bakalárskych študentov v 2. ročníku odboru informačné štúdiá a 3. ročníku odboru marketingová komunikácia. Odpoveď respondentov na hlavnú otázku výskumu (Popíšte svoj vzťah, vzťah vašich priateľov a všeobecne vašej generácie k televízii, a to ako technológii, tak aj ako nositeľovi konkrétnych obsahov) sme získavali prostredníctvom eseje, ktorú mali respondenti vypracovať. Metodológiu a súhrnné zistenia výskumu sme už prezentovali (Rankov, 2013). Teraz vyberáme iba tie časti, ktoré môžu naznačiť niečo o sociálno-psychologických charakteristikách dnešnej mladej generácie z hľadiska informačného správania. „Staromódnu“ televíziu sme skúmali, pretože sme predpokladali, že súčasný mladý človek k nej má už laxný až ignorantský postoj. Chceli sme zaznamenať konkrétnu fázu na časovej osi ústupu tohto média. Hoci tento predpoklad sa do značnej miery potvrdil, zo vzťahu vysokoškolákov k televízii vyplynuli aj niektoré zistenia, ktoré vypovedajú o vzťahu k médiám všeobecne.
Súčasný mladý homo informaticus si už natoľko zvykol na nepretržitý prísun informácií, až sa bojí ticha. Televízia vystupuje v pseudosocializačnej úlohe partnera, ktorý toto ticho prehluší. Hoci náš výskum mal kvalitatívny charakter, musíme upozorniť, že na takúto funkciu televízie poukázala takmer štvrtina respondentov. (Citácie zo študentských esejí zostali v pôvodnom znení, aj s prípadnými jazykovými chybami):
Laura: Pre niektorých je televízia každodenným vyplnením času, iní ju majú zapnutú iba, ako sa hovorí, aby nebolo doma ticho.
Michal: Mnohým ľuďom slúži ako pozadie. Bľabot politikov narúša stresujúce ticho, ktoré sa v priestore domu môže rozľahnúť.
Petra: Veľa ľudí používa televíziu len ako takzvanú zvukovú kulisu. Nesledujú ju, len ju majú pustenú aby doma nebolo ticho.
Ľudovít: Po príchode domov či už zo školy alebo práce automaticky zapíname televízny prijímač aj keď nevieme čo práve v televízii beží a asi to nie je ani dôležité. Skôr sa jedná len o to aby doma nebolo ticho a podvedome môžeme niečo popri ostatných činnostiach vnímať. Ticho a vlastné ničím nerušené myšlienky sú pre nás asi už príliš tajomné a desivé.
Zuzana: Napriek tomu, koľko kritiky som v tejto eseji napísala na televíziu, sa priznávam, že aj práve teraz počas písania je zapnutá. Jedným z dôvodom je asi to, že mi vadí ticho v izbe.
Súčasná informačná explózia naučila ľudí nepretržite prijímať mediálne informácie, presnejšie vzruchy. Keď informácie neprichádzajú je to neprirodzené, desivé. Posledná citácia ukazuje, že respondentka mala televízor zapnutý aj pri písaní eseje. Tým sa dostávame k téme mediálneho multitaskingu mladých ľudí, na ktorom televízia aktívne participuje. Televízia vytvára pozadie, pred ktorým mladí ľudia pracujú s počítačovými technológiami:
Michaela: Keď si dnes aj TV zapnem, takmer nikdy nie som stopercentne sústredená len na to, čo sa deje na obrazovke. Je takmer zvykom, že popri tom robím milión iných vecí, medzi ktoré patrí napríklad Facebook, prezeranie si stránok na internete, komunikovanie s niekým alebo dokonca práca na veciach do školy.
Natália: Ak je človek v domácnosti, musí byť automaticky pustená televízia, pri ktorej mnohí vykonávajú tie najrôznejšie činnosti... Dnes si nepustíte len notebook, ale k tomu vám v pozadí beží obľúbený seriál či už ho sledujete, alebo nie.
Kristína: Zapnutý je stále, no sústredenému pozeraniu venujem možno 10 % času, ktorý v tej izbe strávim. Priateľ zhruba rovnako. Obaja máme pred sebou notebooky a televízia je teda väčšinou iba akýsi šum v pozadí.
Dominik: ...sedia za počítačom, majú zapnutú telku a pritom ju vôbec nesledujú. Práve tento problém mám aj ja a neviem sa od neho odnaučiť.
Mediálny multitasking je typickým trendom v informačnom správaní dnešných mladých ľudí. Multitasking súvisí s informačnou explóziou. Pribúda informácií, nepribúda však času na ich vnímanie, a tak sa zdá, že mediálny multitasking je najlepšie riešenie – viac informácií za rovnaký čas. Dostupnejšie (teda lacnejšie) sú nielen informácie prostredníctvom technológií, ale aj samotné technológie, teda hardvér. Dnes, keď už aj dieťa má k dispozícii viacero obrazoviek (televízor, počítač, tablet, smartfón), multitaskingové návyky sa formujú od skorého veku, zároveň s rozvojom mediálnych záujmov. Mladý človek sleduje televízny program a paralelne získava o tomto programe ďalšie informácie z internetu, na sociálnej sieti program hodnotí, alebo o ňom komunikuje s inými.
Ak to veľkosť obrazovky a operačný systém dovolí, multitasking môže prebiehať na jednom médiu. Aj prepínanie medzi televíznymi programami (zapping) je forma multitaskingu. Ale až „počítač prišiel ako skutočný podporovateľ mediálneho multitaskingu“ (Jacobs 2011, s. 76). Hypertextová štruktúra internetu príjemcu neustále nabáda prekliknúť na inú stránku. Všetky doterajšie nosiče informácií postupne remediujú do počítača, človek pomocou toho istého eklektického zariadenia číta text, počúva hudbu, zdieľa fotografie a baví sa s priateľmi. A keď to robí pomocou jediného média, robí to aj v tom istom čase.
V jeseni roku 2013 sme medzi študentmi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave realizovali ďalšiu výskumnú sondu s názvom Súčasní študenti a multitasking. Respondentmi boli opäť poslucháči bakalárskeho štúdia odborov informačné štúdiá (2. ročník) a marketingová komunikácia (3. ročník), a tiež poslucháči magisterského odboru informačné štúdiá (1. ročník). Spolu 76 respondentov. Vypĺňali formulár umiestnený na internete, ktorý bol prístupný len prostredníctvom facebookovej stránky svojho ročníka, a to iba jediný pracovný deň vo večerných hodinách (19.00 do 21.00). Tento pomerne komplikovaných prístup respondentov k výskumnému formuláru sme zvolili preto, aby sme dosiahli komunikačnú situáciu typickú pre mediálny multitasking. Zrejme sa nám to aj podarilo.
Formulár mal 20 otázok, niektoré bolo možné vyplniť úplne mechanicky (vek, rodová príslušnosť, typ zariadenia, na akom formulár vypĺňa), niektoré vyžadovali krátke zamyslenie či rozpomínanie. Vypĺňanie podľa odhadu respondentov trvalo asi 15 až 20 minút. Za tento krátky čas popri odpovedaní na otázky vo formulári si stihlo 44 respondentov (z celkového počtu 76) prečítať správy zo sociálnych sietí, 26 respondentov takéto správy napísalo, rovnaký počet (26) počas vypĺňania formulára používal svoj počítač aj na inú prípravu do školy alebo štúdium, 15 študentov použilo počítač na plnenie svojich pracovných úloh do zamestnania, 24 respondentov počúvalo počas výskumu hudbu, 13 študentov sledovalo spravodajstvo, 8 študentov sledovalo popri vypĺňaní výskumného formulára film alebo seriál, 12 respondentov telefonovalo, 9 respondentov prijalo alebo odoslalo SMS, 5 respondenti počúvali rozhlasové vysielanie, 3 hrali počítačové hry a v priebehu uvedených 15 či 20 minút až 17 respondentov vykonávalo na médiách nejaké iné aktivity.
Takmer všetky otázky vo výskumnom formulári boli otvorené, uzatvorenou otázkou s možnosťou štyroch alternatívnych odpovedí sme sa respondentov pýtali na ich vlastný názor na mieru zasiahnutia mediálnym multitaskingom. Len jediný respondent tvrdil, že na médiách robí vždy len jednu činnosť. Necelá štvrtina (13 respondentov) zriedkavo robí na médiách viac činností súčasne. Viac ako polovica (29 respondentov) zvyčajne robí na médiách viac činností súčasne. A viac ako pätina (12 respondentov) vždy robí na médiách viac činností súčasne. Aj toto subjektívne hodnotenie respondentov len potvrdzuje zistenia z iných miest výskumu – mediálny multitasking je obvyklá a štandardná súčasť informačného správania súčasných mladých ľudí.
Ako som už naznačil, mediálny multitasking považujem do značnej miery za dôsledok informačnej explózie. Postmoderný človek však voči explózii informácií nevystupuje len ako príjemca čiže objekt, ale ako pôvodca, tvorca, producent informácií. Digitálne sieťové technológie súhrnne označované ako sociálne médiá (Web 2.0) dávajú každému na internete veľmi dobré možnosti tvoriť a šíriť informácie. Jedným z východísk pre produkovanie informácií je vytvorenie vlastného profilu na sociálnych sieťach. Spomedzi našich respondentov asi štvrtina má vytvorený svoj profil len na jednej alebo dvoch sociálnych sieťach. Prístup k nášmu výskumnému formuláru bol možný len cez sociálnu sieť Facebook, žiaden respondent však neupozornil, že by si profil na Facebooku vytváral len kvôli výskumu a žiaden respondent nenamietal, že profil na Facebooku nemá, a teda sa výskumu nemôže zúčastniť. Z toho vyplýva, že napriek občasnej kritike na adresu Facebooku, túto sociálnu sieť v súčasnosti využívajú všetci vysokoškoláci (s výnimkou štatisticky nepodstatnej skupinky). Facebook nie je módny, ale je samozrejmý a nevyhnutný.
Asi polovica respondentov má na sociálnych sieťach 3 až 5 profilov. A približne štvrtina mladých ľudí má viac než 6 profilov, pričom viac ako 10 profilov je zriedkavé. Informačná explózia sa prejavuje aj multiplikovanou účasťou súčasného človeka vo viacerých sociálnych sieťach. Ak má respondent viac než 5 profilov, zvyčajne 1 nevyužíva. Pokec je profil, ktorý respondentom zostal ešte z detstva alebo strednej školy, GooglePlus sa im vytvoril „akoby automaticky“. Naopak, profil na LinkedIn si založili s perspektívou budúceho využívania, zatiaľ ho používajú málo. Zriedkavo majú respondenti profil v špecializovaných alebo záujmových komunitách, ak však takýto profil majú, je to v komunitách zameraných na počítačové hry alebo populárnu hudbu, respektíve je to aplikácia, ktorá umožňuje prezentovať vlastnú kreativitu (fotografia, výtvarné umenie). Ak má vysokoškolák aj profily využívané na elektronické nakupovanie, potom má takýchto profilov niekoľko, a nie len jeden. Asi desatina respondentov má svoj blog alebo vlastnú webovú stránku, ktoré tematicky nie sú „univerzálne“ (túto funkciu plní zrejme Facebook, ktorý slúži aj ako osobná webová stránka, chat, e-mail a úložisko fotiek), ale špecializované. Vysokoškolák prostredníctvom nich pracuje (zarába), alebo rozvíja svoje záujmy.
O participácii na informačnej explózii vypovedá aj počet odoslaných posolstiev prostredníctvom sociálnych sietí. Aby sme získali čo najpresnejšie údaje, respondentov sme sa nepýtali, koľko správ zvyčajne pošlú v priebehu dňa prostredníctvom sociálnych sietí, ale spresnili sme, že nás zaujíma, koľko správ poslali v deň výskumu. Pripomínam, že respondenti vypĺňali formulár večer medzi 19.00 a 21.00, takže mali pred sebou ešte niekoľko hodín, kedy mohli odosielať ďalšie správy. Pýtali sme sa na všetky sociálne siete (nielen na Facebook). Asi jedna desatina respondentov poslala v priebehu tohto ešte neukončeného dňa podľa ich odhadu aj vyše sto správ, statusov, komentárov či iných informácií prostredníctvom sociálnych sietí. Ďalšia desatina poslala desiatky správ. Naopak, asi desatina respondentov neposlala v tento deň ani jednu správu, niektorí z nich deklarovali, že zásadne neprispievajú na sociálne siete. Táto typológia používateľov sociálnych sietí z hľadiska frekvencie tvorby a šírenia komunikátov súvisí napríklad aj s typológiou, ktorú používa Š. Tůmová (Tůmová 2012, s. 102 a nasl.).
Počítač a iné digitálne zariadenia (notebook, tablet, smartfón) sú multitaskingové technológie v dvoch odlišných významoch – a) počítač (procesor) vykonáva súčasne viac úloh, b) počítač umožňuje svojmu používateľovi súčasne vykonávať viac úloh. Multimediálne počítače predpokladajú multitaskingujúceho používateľa. Aj v rámci toho istého programu môže používateľ počítača pracovať na viacerých odlišných úlohách a prepínať medzi oknami. Môže pomocou textového procesora písať či čítať niekoľko dokumentov, alebo pomocou webového prehliadača prezerať viacero internetových stránok. Aj respondenti nášho výskumu mali v čase vypĺňania formulára okrem nevyhnutne otvorenej stránky (Facebook) ešte ďalšie otvorené karty. Zistenia potvrdili, že multitasking je bežná súčasť informačného správania vysokoškolákov. Jedna štvrtina respondentov mala otvorených viac než 10 ďalších stránok (maximum bolo 29). Ďalšia štvrtina mala otvorených 5 až 9 stránok. Zvyšná polovica mala otvorené nanajvýš 4 stránky.
Respondentov sme žiadali, aby čo najpresnejšie popísali, čo konkrétne pomocou počítača či iného počítačového zariadenia v čase vypĺňania formulára ešte robia. Spomedzi rôznorodých odpovedí (nie všetky bolo možné identifikovať a kategorizovať) sa ukázalo, že okrem vypĺňania formulára výskumu viac ako tretina respondentov spolu s inými činnosťami vypracúva aj zadania do školy – referáty, seminárne práce, ba aj bakalársku prácu, respektíve robí niečo do svojho zamestnania. Všetci títo respondenti si teda plnili študijné či pracovné povinnosti v situácii mediálneho multitaskingu, boli rozptýlení inými impulzmi, podnetmi, informáciami a činnosťami spojenými s počítačovým zariadením. Čas na prácu s médiom a zábavu s médiom sa nedopĺňajú, ale prekrývajú.
Nepretržitý multitasking môže viesť (a aj vedie) k návyku rozptyľovať sa aj pri serióznej práci, nekoncentrovať sa na jednu úlohu. Dnešný študent pri písaní diplomovej práce sleduje sitkom a na pozadí nepretržite klebetí na sociálnej sieti. A obávam sa, že k písaniu diplomovky a statusov či tweetov s rovnakou ľahkosťou. Aj zahraničné výskumy (Ellis – Daniels – Jauregui 2010; s. 2–3, Lim 2009) ukázali, že študenti, ktorí si píšu domáce úlohy s využitím internetu, sú paralelne aktívni aj na sociálnych sieťach. A výskum zamestnancov ukázal, že na pracovisku používajú chat, Twitter alebo Facebook nielen počas prestávok, ale aj v priebehu svojich odborných činností (Lim 2009). M. Castells považuje za jeden z globálnych sociokultúrnych trendov zrušenie separácie medzi voľným časom a pracovným časom, čo vedie k multitaskingu a multilivingu teda životu vo viacerých „režimoch“ súčasne (Castells 2010, s. XLI).
Tak mediálny multitasking otvára nový kontext pre fenomén informačného preťaženia. Môžeme sa totiž pýtať, prečo sa sami dobrovoľne preťažujeme a čím (akými informáciami) sa vlastne preťažujeme. Napokon, aj v súčasnosti veľmi „populárny“ problém prokrastinácie, teda odkladania dôležitých úloh na neskôr súvisí s multitaskingom v tom zmysle, že informačný guláš na obrazovke počítača nepretržite ponúka aj niečo zábavnejšie ako plnenie povinností, respektíve vždy vyžaduje nejakú promptnú reakciu na drobný podnet. Jeden výskum síce ukázal, že existujú aj supertaskeri, ktorí podávajú špičkové výkony pri riešení úloh v situácií multitaskingu, ale takto obdarení ľudia predstavujú iba 2,5 % z dospelej populácie (Watson – Strayer 2010). Zvyšok populácie bez ohľadu na vek, rod či vzdelanie vykazuje signifikantné zhoršenie výkonu, čo potvrdzujú prakticky všetky výskumy multitaskingu (Barks – Searight – Ratwik 2011; Carr 2010; Jeong – Hwang 2012; Lin 2009; Ophir – Nass – Wagner 2009; Salvucci – Taatgen – Borst 2009). Prístup k multitaskingu sa však v súčasnosti mení, pretože niektoré mobilné zariadenia s menšími obrazovkami neumožňujú komfortné paralelné otváraných viacerých okien.
Homo informaticus má vysoké požiadavky na prístup k informáciám z okolia. Ale analogicky rastie tlak spoločnosti na dostupnosť človeka. V sociálnom aj pracovnom živote sa predpokladá a vyžaduje okamžitá reakcia, ju nutné byť nepretržite dostupný online. B. Chen hovorí o „Always-On Society“ (Chen 2011). V tomto zmysle je aj multitasking obojsmerný proces – človek prijíma informácie paralelne z rôznych zdrojov, ale rovnako musí aj na ne reagovať smerom k rôznym komunikačným partnerom v paralelnom režime.
Hoci kombinácia dvoch prístrojov – stolného počítača s veľkou obrazovkou a malého prenosného smartfónu by vytvárala zdanlivo optimálne možnosti pre používateľa, jednoznačným trendom v súčasnosti je mať viacero zariadení, a pritom úplne všetky mobilné. Desktop computer je pre mladú generáciu zastaraný, reakčný, rodičovský. Náš výskumný formulár vypĺňalo 76 respondentov – 58 na notebooku, 4 na tablete, 3 na smartfone (čo muselo byť nepohodlné) a iba 9 na stolnom počítači. Dvaja respondenti vypĺňali formulár na „inom zariadení“. Teoreticky by to azda mohla byť čítačka elektronických kníh s prístupom na web, ale pravdepodobnejšie je, že nejaký horliví Apple fanboys nepovažujú svoje iPhone či iPad za obyčajný tablet či smartfón, ale za „iné“, lepšie zariadenia (porovnaj napríklad Bajarin 2011).
J. Steinerová rozlišuje dva hraničné typy informačného správania – strategický (pragmatický) a analytický, medzi nimi sa nachádza typ prechodný. Strategický typ sa vyznačuje tým, že nie je ochotný vynaložiť maximálne úsilie ani čas na vyhľadávanie informácií, prieskumový proces pri získavaní informácií chce čo najskôr ukončiť, aj preto uprednostňuje ľahko dostupné a jednoduchšie typy dokumentov. Jeho informačné správanie sa vyznačuje dynamickým prechádzaním medzi zdrojmi a následným mozaikovitým skladaním získaných informácií. Podľa výskumu, ktorý J. Steinerová viedla na našej katedre, spomedzi používateľov akademických knižníc (medzi respondentmi boli teda vysokoškolskí študenti, pedagógovia a výskumní pracovníci) tendenciu k strategickému informačnému správaniu má až 57 % respondentov (Steinerová 2005, s. 122). To znamená, že sklon k povrchnosti pri vyhľadávaní a percepcii informácií je veľmi rozšírený, je prevládajúcim typom informačného správania.
Čo z tejto všeobecnej dostupnosti služieb a informácií prostredníctvom mobilných zariadení vyplýva pre knižnice? Čítačka elektronických kníh nie je digitalizovaná kniha, ale digitalizovaná vždy a všade dostupná knižnica. Keď sa mladí ľudia majú rozhodnúť medzi kvalitnými hodnovernými informáciami na jednej strane a (kdekoľvek/kedykoľvek) dostupnými informáciami na druhej strane, vo väčšine prípadov si vyberú druhú možnosť. Úlohou knižnice či kvalitnej informačnej služby vo vzťahu k tomuto typu používateľov je byť always-on s dobrými informáciami. Vyhovieť trendu, no nezľaviť z kvality.
BAJARIN, T. Is the Apple iPad a Tablet? PC Magazine [online], September 5, 2011. [cit. 2014-01-14]. Dostupné na: http://www.pcmag.com/article2/0,2817,2392263,00.asp
BARKS, A. – SEARIGHT H. R. – RATWIK, S. Effects of Text Messaging on Academic Performance. Journal of Pedagogy and Psychology Signum Temporis, 2011, Vol. 4, Issue 1, p. 4–9.
CARR, N. The Shallows: How the Internet is Changing the Way We Think, Read and Remeber. London : Atlantic Books, 2010. ISBN 1848872267.
CASTELLS, M. The Rise of the Network Society. The Information Age: Economy, Society, and Culture. Vol. I. 2nd edition. Malden – Oxford: Blackwell Publ. 2010. ISBN 978-1405196864.
CHEN, B. X. Always On. How the iPhone Unlocked the Anything-Anytime-Anywhere Future – and Locked Us in. Cambridge: Da Capo Press 2011. ISBN 0306819600.
JACOBSON, H. F.: I Found It on the Internet: Coming of Age Online. 2nd ed. Chicago: ALA Editions, 2011. ISBN 9780838910665.
ELLIS, Y., DANIELS, B., JAUREGUI, A.Press the Escape key to close
The Effect of Multitasking on the Grade Performance of Business Students. Research in Higher Education Journal, August 2010, Vol. 8 , p. 1–10.
JACOBSON, H. F. I Found It on the Internet: Coming of Age Online. 2nd ed. Chicago: ALA Editions, 2011. ISBN 9780838910665.
JEONG, S. H. – HWANG, Y.: Does Multitasking Increase or Decrease Persuasion? Effects of Multitasking on Comprehension and Counterarguing. Journal of Communication, August 2012, Vol. 62, Issue 4, p. 571–587.
LIM, S. S. Home, School, Borrowed, Public or Mobile: Variations in Young Singaporeans' Internet Access and Their Implications. Journal of Computer-Mediated Communication, July 2009, Vol. 14, Issue 4, p. 1228–1256.
LIN, L. Breadth-biased versus Focused Cognitive Control in Media Multitasking Behaviors. Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America [online], 2009, Vol. 106, Issue 37, p. 5521-5522. [cit. 2013-03-15]. Dostupné na: http://www.pnas.org/content/106/37/15521.
OPHIR, E., NASS, C., WAGNER, A. D. Cognitive Control in Media Multitaskers. In: Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America [online], 2009, Vol. 106, Issue 37. [cit. 2013-03-14]. Dostupné na: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2747164/
RANKOV, P. Súmrak televízie očami dnešných študentov: analýza postojov vysokoškolákov. Súmrak médií. Problematika narácie v médiách. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie 28.11.2012. Ed. P. Urban. Žilina: Katedra mediamatiky a kult. dedičstva FHV ŽU, 2013, s. 198-211 [online]. [cit. 2013-20-08]. Dostupné na: http://fhv.uniza.sk/fhv/_dokumenty/sumrak_medii/sumrak_zbornik13.pdf
SALVICCI, D. D., TAATGEN, N. A., BORST, J. P. Toward a Unified Theory of the Multitasking Continuum: From Concurrent Performance to Task Switching, Interruption, and Resumption. Human Factors in Computing Systems: CHI 2009 Conference Proceedings. New York: ACM Press, 2009, p. 1819-1828.
STEINEROVÁ, J. Informačné správanie. Pohľady informačnej vedy. Bratislava: CVTI, 2005. ISBN 80-85165-90-2
TŮMOVÁ, Š. Co má typologie užívatelů sociálnich sítí společného s knihovnami? Konferencie Kniha ve 21. století. Budoucnost knihoven – trendy a směry. Opava: Slezská univerzita, 2012, s. 101-107.
WATSON, J. M., STRAYER, D. L. Supertaskers: Profiles in Extraordinary
Multitasking Ability. Psychonomic Bulletin & Review, 2010, Vol. 17, Numb. 4, p. 479-485.
Príspevok bol vypracovaný v rámci grantovej výskumnej úlohy KEGA 133UK-4/2012 MIKS – Mediálne a informačné kompetencie pre znalostnú spoločnosť.
Copyright Duha © 2025, Žádný příspěvek ani jeho část nesmí být reprodukován bez souhlasu autora a bez oznámení redakci.