Výhody a nevýhody integrácie slovenských školských knižníc s verejnými knižnicami

Integrácia školských knižníc a verejných knižníc sa na Slovensku uskutočňuje v zmysle dvoch metodických usmernení. Prvým metodickým usmernením, ktoré vydalo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v roku 2004, sa riadili obce, ktoré zlúčili školskú knižnicu s obecnou knižnicou. To znamená, že celý majetok školskej knižnice spolu s jej knižničným fondom začlenili do obecnej knižnice. Druhým metodickým usmernením, ktoré vypracovalo metodické centrum Slovenskej pedagogickej knižnice pre školské knižnice v roku 2009, sa zase riadili tie obce, ktoré zlúčili školskú knižnicu spolu s obecnou knižnicou do jednej integrovanej školskej knižnice. Povinnosťou takejto školskej knižnice bolo potom vykonávať aj funkciu obecnej knižnice. Na základe štátneho štatistického zberu údajov o školských knižniciach bolo zistené, že k 31. 12. 2014 z celkového počtu 1 633 školských knižníc, ktoré boli zriadené v súlade s platnou legislatívou, bolo len 17 školských knižníc integrovaných s verejnými knižnicami.

Dotazníkový prieskum a riadený rozhovor

Na základe stručného dotazníkového prieskumu, do ktorého sa zapojilo 16 školských knižníc integrovaných s verejnými knižnicami (jedna školská knižnica bola zrušená k 31. 3. 2015), a riadeného rozhovoru so zriaďovateľmi a so školskými knihovníkmi z uvedených školských integrovaných knižníc, bolo zistených viacero zaujímavých pozitívnych či negatívnych skutočností. Napríklad výsledkom prvej otázky, ktorej cieľom bolo získať prehľad o celkovom počte výpožičných hodín v týždni, počas ktorých školská knižnica integrovaná s verejnou knižnicou poskytuje knižnično-informačné služby svojim používateľom – žiakom, pedagogickým a odborným zamestnancom, nepedagogickým zamestnancom a ostatným členom miestnej komunity, bolo zistenie, že až 13 školských knižníc malo stanovený priemerný až minimálny počet výpožičných hodín (od 18 hodín až po 2 hodiny). A z ostatných 3 školských knižníc ani jedna neposkytovala výpožičné služby do 18. hodiny, pričom v jednom prípade sa jednalo o školskú knižnicu, ktorá bola integrovaná s mestskou knižnicou. Približne jedna polovica z uvedených školských knižníc mala aj zvlášť vyčlenené výpožičné hodiny pre širšiu verejnosť.

V odpovediach na druhú otázku, ktorej cieľom bolo zistiť, ako sa uvedená integrácia prejavila v poskytovaní kvalitnejších a úplnejších knižnično-informačných služieb všetkým používateľom a na zvýšení úrovne prevádzky a činnosti školskej knižnice integrovanej s verejnou knižnicou, uvádzali školskí knihovníci najmä:

• možnosť širšieho výberu literatúry a rôznych žánrov pre žiakov a pedagógov školy,
• zvýšený záujem žiakov o vypožičiavanie kníh,
• možnosť nákupu nových titulov z finančných prostriedkov od školy, obce alebo mesta,
• možnosť zapojiť do aktivít aj obyvateľov obce a mesta.

Pri podrobnejšom preskúmaní štatistických údajoch, ktoré školské knižnice integrované s verejnými knižnicami uviedli vo svojich štatistických výkazoch za rok 2014, bolo zistené, že skutočne došlo k poskytovaniu kvalitnejších a úplnejších knižnično-informačných služieb v niektorých školských knižniciach integrovaných s verejnými knižnicami a že sa takisto zvýšila úroveň ich prevádzky a činnosti. Dôkazom toho bol napríklad oveľa vyšší celkový počet evidovaných knižničných jednotiek, ročný prírastok knižničných jednotiek, počet výpožičiek či finančných prostriedkov v porovnaní s celoslovenským priemerom.

Zapojenie obyvateľov obce do knižničných aktivít môžeme ilustrovať na podujatí, ktoré zorganizovala Školská knižnica v Základnej škole s materskou školou v Župkove pri príležitosti Medzinárodného dňa školských knižníc 27. 10. 2014. Svoje podujatie realizovala formou zážitkových aktivít práce s knihou v spolupráci s čitateľmi Kľakovskej doliny rôzneho veku. V prvej časti podujatia napríklad jednotliví žiaci rozprávali svojim spolužiakom, čím ich kniha zaujala a na pripravené hárky farebného papiera v tvare otvorenej knihy vypisovali všetko, čo ich v knihe oslovilo. Následne umiestnili reťaz zo svojich čitateľských výpiskov a ilustrácií na školský plot. Doobeda v šiestich obciach Kľakovskej doliny jeden až dvaja žiaci čítali v obecných rozhlasoch úryvky z obľúbených kníh. V čase obeda pedagógovia, žiaci i niektorí obyvatelia obcí Píla, Horné Hámre, Župkov, Hrabičov, Ostrý Grúň a Kľak spolu so svojimi obľúbenými knihami vytvorili živú knižnú reťaz v tvare otvorenej knihy ako symbolu spoločenstva, ktoré hľadá múdrosť v knihách.

Je potrebné však dodať, že aj v rámci skúmanej vzorky boli zistené značné rozdiely vo vykázaných štatistických ukazovateľoch. Napríklad v celkovom počte evidovaných knižničných jednotiek (najmenší počet bol 796 a najväčší počet 15 423), v počte registrovaných používateľov (najmenší počet bol 39 a najväčší počet 527), v počte výpožičiek (najmenší počet bol 36 a najväčší počet 6 233), v počte zorganizovaných vzdelávacích a kultúrno-spoločenských podujatí (najmenší počet boli 3 podujatia, pritom jedna školská knižnica nezorganizovala žiadne podujatie, najväčší počet bol 40). Na štvrtú otázku, ktorej cieľom bolo zistiť, ako sa uvedená integrácia negatívne prejavila v poskytovaní kvalitnejších a úplnejších knižnično-informačných služieb všetkým používateľom a na prevádzke a činnosti integrovanej školskej knižnice s verejnou knižnicou, odpovedali školskí knihovníci takto:

• zastaraný knižničný fond,
• chýbajúce finančné prostriedky na financovanie prevádzky školskej knižnice, na nákup knižničného fondu a na mzdové prostriedky pre školského knihovníka,
• vstup dospelých čitateľov do školských priestorov,
• chýbajúci bezbariérový prístup.

Opäť je potrebné povedať, že uvedené negatívne skutočnosti sú výsledkom toho, že, po prvé, niektorí starostovia obcí ako zriaďovatelia obecných knižníc pred zlúčením ich obecnej knižnice so školskou knižnicou údajne nenariadili mimoriadnu revíziu, v dôsledku čoho sa do knižničného fondu zaradili aj zbytočné multiplikáty či obsahovo zastarané knihy. Po druhé, opäť niektorí starostovia obcí ponechali čiastočne alebo úplne financovanie školskej knižnice na riaditeľoch škôl. Samotný riaditeľ sa potom musel sám „trápiť“ s financovaním činnosti takejto školskej knižnice a s výberom vhodného pedagogického zamestnanca na funkciu školského knihovníka. V dôsledku takejto skutočnosti napríklad 5 školských knižníc nedostalo žiadne finančné prostriedky na svoju činnosť, 6 školských knižníc nedostalo žiadne finančné prostriedky na nákup knižničného fondu a až 10 školských knižníc nedostalo žiadne finančné prostriedky na mzdy školských knihovníkov.

V 14 školských knižniciach dokonca vykonávali funkciu školského knihovníka prevažne učitelia slovenského jazyka a literatúry, ktorí nemali špeciálne upravený pracovný úväzok. Prácu v školskej knižnici vykonávali ako mimoškolskú činnosť. Po tretie, tým, že tieto školské knižnice sú poväčšine umiesťované na poschodiach škôl, tak chýba im nielen bezbariérový prístup, ale umožňujú bezproblémový vstup dospelých čitateľov do školských priestorov. Pritom pohyb cudzích ľudí v priestoroch školy môže vždy predstavovať riziko. Napríklad žiaci môžu byť zbytočne vystavený šíreniu legálnych a nelegálnych drog, distribúcii omamných psychotronických látok, styku s bezdomovcami či asociálmi, ktorých cieľom nie je istotne ďalšie vzdelávanie a ani saturácia kultúrnych potrieb.

Záver

Na základe získaných a spracovaných štatistických údajov a informácií zo školských knižníc integrovaných s verejnými knižnicami sa nám podarilo získať určitý obraz o výhodách a nevýhodách ich integrácie. A preto môžeme s istotou povedať, že výhody uvedenej integrácie prevládali nad nevýhodami len v tých školských knižniciach, ktoré mali dostatok finančných prostriedkov na svoju činnosť, na nákup knižničného fondu, na mzdové ohodnotenie školského knihovníka a ktoré mali stanovený dostatočný počet výpožičných hodín pre poskytovanie knižnično-informačných služieb. Ich finančné zabezpečenie sa prejavilo nielen vo vysokých kvantitatívnych ukazovateľoch, ale aj v kvalitatívnych ukazovateľoch, ktoré potvrdzovali ich „živosť“. Ostatné školské knižnice integrované s verejnými knižnicami ďaleko zaostali za ich výsledkami.

Z uvedeného nám vyplýva poučenie, že pri úmysle zlúčiť školskú knižnicu s obecnou knižnicou je potrebné najskôr zabezpečiť v škole pre ňu vhodné priestory, ktoré by boli primerané veľkosti jej knižničného fondu, rozsahu poskytovaných služieb a ktoré by nenarúšali prevádzku školy. Ďalej nariadiť mimoriadnu revíziu a obsahovú previerku knižničného fondu v obecnej knižnici, aby do integrovanej školskej knižnice prešiel len „živý knižničný fond“. Pamätať na stále financovanie celej činnosti školskej knižnice, vrátane aj jej materiálneho a technického vybavenia a mzdového ohodnotenia školského knihovníka. Vybrať vhodnú osobu na vykonávanie funkcie školského knihovníka. Stanoviť dostatočný počet výpožičných hodín pre poskytovanie knižnično-informačných služieb, najvhodnejšie zvlášť pre školskú komunitu (napr. na realizovanie vyučovacích hodín v priestoroch školskej knižnice) a zvlášť pre ostatných členov miestnej komunity.

Ak sa na začiatku integrácie nenastavia vhodné podmienky a neurčia sa povinnosti obce a školy, tak sa stane takáto školská knižnica integrovaná s verejnou knižnicou „bremenom“ pre riaditeľa školy a tak trochu „nočnou morou“ pre školského knihovníka. A ešte dôležitá doplňujúca informácia. Dotazníkový prieskum v 16 školských knižniciach integrovaných s verejnými knižnicami i riadené rozhovory s riaditeľmi a školskými knihovníkmi z uvedených školských knižníc realizovalo metodické centrum Slovenskej pedagogickej knižnice pre školské knižnice v dňoch 12. až 19. mája 2015 pre potreby Slovenskej národnej knižnice.