Komunitné knihovníctvo na Slovensku

O knižnici a jej úlohe v komunite sme na Slovensku začali intenzívne hovoriť v roku 2005 vďaka školeniu, ktoré organizovala pre  knihovníkov verejných knižníc Nadácia otvorenej spoločnosti NOS-OSF a Partner for Democratic Change Slovakia (PDCS). Hornozemplínska knižnica vo Vranove nad Topľou mala v tom čase už skúsenosti s projektom informačného centra pre nezamestnaných, ktoré vytvorila v rámci projektu Knižnica ako komunitné cenrum (2001). Keď hovoríme o komunitnej knižnici máme na mysli verejnú knižnicu, ktorá vytvára priestor pre komunitné aktivity a dokáže prepájať jednotlivé komunity. Zároveň  hovoríme o projekte, vďaka ktorému sa stretávajú knihovníci na celoslovenských seminároch a workshopoch a prezentujú úspešné projekty, ktoré realizujú na podporu komunity, v ktorej pôsobia.

Projekt KOMUNITNÁ KNIŽNICA realizuje OZ Korálky a Hornozemplínska knižnica vo Vranove nad Topľou v spolupráci s verejnými knižnicami na Slovensku od roku 2008 a finančne ho podporilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. V uplynulých rokoch sme projekt realizovali v spolupráci s Podtatranskou knižnicou v Poprade (2008), Oravskou knižnicou Antona Habovštiaka v Dolnom Kubíne (2008) , Knižnicou Antona Bernoláka v Nových Zámkoch (2009), Knižnicou Juraja Fándlyho v Trnave (2010), Knižnicou P. O. Hviezdoslava v Prešove (2011), Verejnou knižnicou Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici (2012), Staromestskou knižnicou v Bratislave (2013), Verejnou knižnicou Jána Bocatia v Košiciach, Knižnicou pre mládež mesta Košice (2014) a v roku 2015 s Krajskou knižnicou v Žiline. Spoluorganizátormi boli mestá a samosprávne kraje, Slovenská asociácia knižníc, Spolok slovenských knihovníkov, Goetheho inštitút v Bratislave a ďalší. Miestom stretnutí knihovníkov boli mestské úrady, knižnice, konferenčné sály aj priestory, kde sa realizujú komunitné aktivity. Okrem celoslovenských odborných seminárov sa knihovníci každoročne stretávajú na workshopoch, ktoré sa uskutočňujú vo Vranove nad Topľou.

Na seminároch a workshopoch v rámci projektu Komunitná knižnica sa zúčastňujú knihovníci zo Slovenska, z Českej republiky, z Maďarska, z Poľska, z Nemecka. Vďaka projektu majú knižnice možnosť deliť sa o skúsenosti a inšpirovať sa úspešnými komunitnými aktivitami realizovanými na Slovensku a v zahraničí. V posledných rokoch prešli verejné knižnice prudkými zmenami a intenzívne sa diskutuje o ich funkcii v súčasných podmienkach. Knihovníci jednoznačne konštatujú, že verejné knižnice prerástli rámec, ktorý sa im stanovil, stali sa knižnicami univerzálneho typu. Mnohí im toto pole pôsobnosti nepriznávajú, nechcú si uvedomiť, že verejné knižnice za posledných dvadsať rokov preorientovali svoju činnosť z tradičného chápania knižnice s hlavnou úlohou požičiavať knihy na knižnice moderného typu, ktoré poskytujú používateľom širšie služby a ktoré sú na kvalitatívne vyššom stupni.

Kvalitatívne a kvantitatívne zmeny v ponímaní úloh knižníc nastali v Hornozemplínskej knižnici  v posledných desiatich rokoch najmä nástupom kvalitnej výpočtovej techniky a zapojením sa do spoločného knižnično-informačného systému. Tým sa podstatne zjednodušili základné knihovnícke činnosti, vytvoril sa väčší priestor pre prácu s používateľmi a zvýšila sa orientácia na potreby komunity. Môžeme smelo konštatovať, že sa skvalitnila informačná výchova aj kultúrno-vzdelávacie aktivity knižnice. S nárastom technického a technologického vybavenia našej knižnice klesol počet výpožičiek a stúpol počet návštevníkov na podujatiach, čo je aj celoslovenský trend. Takmer každý strategický materiál, ktorý pojednáva o budúcnosti knižníc hovorí o tom, aké je dôležité, aby sa knižnice stali komunitnými centrami. Aj keď hlavnou činnosťou knižníc je požičiavanie kníh, vo verejných knižniciach má kultúrno-vzdelávacia činnosť bohaté tradície. Vplyvom spoločenských zmien sa mení zameranie podujatí, ktoré knižnice organizujú. Môžeme konštatovať, že kým pred rokom 2005 sa knižnice pri organizovaní podujatí orientovali na svojich používateľov, v súčasnosti prevažuje tendencia orientácie a užitočnosti pred širokou verejnosťou.

Hornozemplínska knižnica sídli v meste Vranov nad Topľou, ktoré má 23 tis. obyvateľov. Knižnica v roku 2014 zakúpila 2 800 zväzkov kníh a pripravila 333 podujatí pre všetky vekové kategórie. Medzi najúspešnejšie aktivity patria tvorivé utorky, alebo letné štvrtky v knižnici. V roku 2014 realizovala knižnica sedem vlastných projektov a v troch bola spoluorganizátorom. Práve vďaka týmto projektom zabezpečila materiálne a technické zariadenie do knižnice a pripravila netradičné podujatia. Vieme, že knižnica, to nie je len dobre zariadená budova plná kníh, ale knižnicu tvoria ľudia a vzťahy, ktoré sa v nej vytvárajú. Jedným z úspešných projektov, ktoré sme realizovali v roku 2014, bol projekt „Pomôžeme Rómom skvalitniť ich život“, ktorý finančne podporil Úrad vlády SR. Zámerom projektu bolo vytvárať vzťahy medzi rómskymi a nerómskymi deťmi a mládežou, poznávať históriu Rómov, ich kultúru aj osobnosti. Okrem konferencie, na ktorej sa stretli pedagógovia, rómski asistenti a dobrovoľníci pripravili pracovníci knižnice pre rómske deti zážitkové čítania, tvorivé dielne aj stretnutie so zaujímavými rómskymi ženami.

Seniori sú vo vranovskej knižnici komunitou, ktorá sa chce vzdelávať, zabávať, ale zároveň dokážu byť lektormi na vzdelávacích podujatiach. Vytvoriť v knižnici skupinu dobrovoľných spolupracovníkov, ktorí môžu a chcú pomáhať pri organizovaní, príprave a realizácií kultúrnych a vzdelávacích aktivít, nie je jednoduché. Darí sa nám ich nachádzať medzi rodičmi aj starými rodičmi detí, ktoré prichádzajú do knižnice, aj medzi učiteľmi, staršími i mladými ľuďmi.

Často si dávame otázku: Čo potrebujú ľudia, ktorí prichádzajú do knižnice? Sme dobre pripravení na všetky ich otázky? Sme otvorení požiadavkám doby? Naozaj chceme, aby nás navštevovali? Ako sa staráme o naše „laboratórium trendov“? Obsahuje nekonečné zdroje inšpirácie? Naozaj svojimi aktivitami zlepšujeme kvalitu života ľudí v komunite? Sme zdrojom inšpirácie pre svojich používateľov? Zaujímame sa o znevýhodnených ľudí a ľudí s postihnutím? Odchádzajú od nás ľudia len s informáciou alebo s knihou v ruke, alebo im dokážeme dať aj dobrý pocit, zážitok a kúsok komunitného šťastia?

Knihovníci by komunitné aktivity radi merali v číslach. Možno aj preto, že ktosi múdry povedal, že „kto nehovorí v číslach, nevie o čom hovorí“. Môžeme spočítať odborné semináre pre podporu komunitných aktivít, ktoré sme organizovali, počet workshopov, počet účastníkov, počet prezentácií, ktoré odzneli... Môžeme spočítať počet podujatí, ktoré realizovali knihovníci na podporu komunít v ktorých pôsobia. Vieme spočítať počet návštevníkov na týchto podujatiach, počet prednášajúcich, hodiny, ktoré sme komunitným aktivitám venovali, aj to, koľko finančných prostriedkov sme na tieto aktivity vynaložili. Čo však nemožno dať do čísel ani tabuliek je informácia, koľkým ľuďom sme pomohli. Benchmarking knižníc neobsahuje položku, do ktorej by sme mohli vložiť príbehy ľudí, ktorým knižnice svojimi službami, prístupom, vzdelávaním, alebo len odpoveďami  na otázky zmenili život.

Keď sme pred rokom uviedli do života kurzy nemčiny v knižnici za symbolické jedno euro, konkurencia krútila hlavou a kolegovia mi dávali básnické otázky. Vzdelávanie v našej knižnici nekončí promóciou, ani certifikátom. Absolventi vzdelávania dostanú „Účastnícky list“ s pečiatkou a podpisom lektora a riaditeľky knižnice. Nechcelo sa mi veriť, že tento kúsok papiera, za ktorým bola „len“ obrovská snaha, pomohol, aby si pani Boženka našla prácu. Vďaka prezentáciám o histórii vranovských ulíc, ktoré sme realizovali počas dvoch rokov v knižnici, vydal pán Cyril knihu „História vranovských ulíc“. Vďaka letným štvrtkom a tvorivým dielňam sú deti u nás v knižnici a neklikajú, aby „zabili čas“, kým sú rodičia v práci. Nikto nikdy nespočíta, hodiny, ktoré knihovník venuje návštevníkovi a svojim prístupom mení jeho život.

Občas sa pýtame, čo čaká knižnice v budúcnosti, či ešte budeme o desať rokov požičiavať knihy. Jednoznačne odpovieme: Určite! Nové služby budú dopĺňať tie už existujúce. Mnohým ľuďom ponúka knižnica jedno z mála miest, kde sa môžu zatvoriť a vychutnať si samotu, ale aj stretnúť ľudí, ktorí čítajú knihy a majú rovnaké záujmy.

Knihy nie sú len zdrojom informácií. Sú aj zdrojom potešenia. V živote sa neobklopujeme výlučne vecami, ktoré nevyhnutne potrebujeme. Neživíme sa iba uhľohydrátmi, tukmi a vitamínmi, ale vytvorili sme kultúru stolovania. To isté platí o knihách a knižniciach. Ľudia budú písať knihy a budú ich aj čítať. Knihy sa budú dať požičiavať a čítať na rozličných médiách. Práve to bude pomáhať ľuďom, aby ich čítali. Určite každý vie, že sa blíži demografická zmena, mali by sme vedieť, čo v tomto smere očakávame od knižnice budúcnosti. Ak predpovedáme knižnicu budúcnosti, veríme, že bude slúžiť ako všestranný životný priestor. Vždy je dobré myslieť pár ťahov dopredu. Nikdy nezvíťazíme v hre, ak nebudeme zvažovať možné pohyby súpera. Mali by sme vyhľadávať a zvažovať faktory, ktoré sú zapojené do zmien.

Možno by sme mali zriadiť Oddelenie výskumu budúcnosti komunitnej knižnice aby pracovalo na koncepcii pestrejších a lepšie organizovaných komunitných aktivít. Všetci sme si vedomí výrazného trendu rozširovania nových aktivít a služieb. Zažili sme to v minulosti a zostane to tak aj v budúcnosti.

Už teraz súperíme o čas, ktorí ľudia trávia v iných kultúrnych inštitúciách, v nákupných centrách alebo pred obrazovkami. Veríme, že rôznorodosť vytvára väčšiu slobodu a príležitosť. Ak chceme hovoriť o možných scenároch pre budúcnosť, musíme vedieť, aká je naša pozícia. Určite by sme si mali všímať protihráčov a myslieť pár ťahov dopredu, pretože iba tak zvíťazíme.