Komunitná knižnica XII.

Od lidmila

Vytvořeno 2022-11-01 09:51

Autor:

Danka Molčanová

Rubrika:

Konference/akce

Číslo časopisu:

4/2022

Vydáno:

2022-11-10 (All day)

Autoři citace:

MOLČANOVÁ, Danka

Úvod

„Verejná knižnica musí byť centrom komunity, ak má zohrávať plnohodnotnú úlohu v jej fungovaní. Preto by mala spolupracovať s ostatnými skupinami a organizáciami v komunite, či už ide o orgány štátnej správy, miestnej samosprávy, podnikateľskú sféru, alebo o dobrovoľnícke organizácie.“ (Smernica IFLA pre služby verejných knižníc).

Do „komunitných vôd“ vstúpili knižnice na Slovensku po roku 2000. V roku 2001 vyhlásila Nadácia otvorenej spoločnosti (NOS-OSF) grantovú výzvu pod názvom „Knižnica ako komunitné centrum.“ Hornozemplínska knižnica vo Vranove nad Topľou bola úspešná s projektom Informačné centrum pre nezamestnaných a nastúpila na komunitnú cestu. V roku 2005 sa knihovníci verejných knižníc zúčastnili školenia pod názvom „Knižnica a jej úloha v komunite“, ktoré organizovala NOS-OSF a Partner for Democratic Change Slovakia PDCS. Odbor pre knižničný systém SR pri Slovenskej národnej knižnici (SNK) v Martine pripravil viacero odborných podujatí, uskutočnil dotazníkový prieskum komunitných aktivít knižníc na Slovensku. V roku 2008 bola v SNK pri Odbore pre knižničný systém vytvorená Pracovná skupina pre komunitné aktivity knižníc. Aj keď jej činnosť trvala len pol roka, komunitné aktivity sa v knižniciach na Slovensku vďaka zapáleným a obetavým knihovníkom realizujú aj naďalej. Knihovníci sa zhodujú na tom, že knižnica má obrovský potenciál pri vzdelávaní a rozvoji komunity, v ktorej pôsobí.

„Pretože práve kvôli postupujúcej nezvratnej elektronizácii a digitalizácii knižnica by mala poskytovať aj niečo viac – byť nielen fondom kultúrneho a informačného dedičstva či nenahraditeľným informačným zdrojom – to zariadi počítač, ale aj svojho druhu komunitným centrom miestneho spoločenstva ľudí, kde sa vytvára priestor pre aktivity na prospech všetkých.“ (Ladislav Lajčiak).

Komunitnou knižnicou nazývame verejnú knižnicu typu regionálnej, mestskej alebo obecnej knižnice, ktorá napomáha rozvoju komunity v mieste svojho pôsobenia a prepája tradičné knihovnícke a informačné služby s činnosťou komunity, v ktorej pôsobí. Pri svojich aktivitách sa komunitná knižnica nezameriava len na svojich registrovaných čitateľov, ale na všetky skupiny ľudí, ktoré patria do miestnej komunity. Plánovite a systematicky vytvára podmienky pre tie služby, ktorými môže reagovať na potreby komunity s cieľom jej rozvoja. Poskytuje priestor pre kultúrne, vzdelávacie a voľnočasové aktivity jednotlivých skupín ľudí. Rozvíja také programy, ktoré pomáhajú v integrácii znevýhodnených skupín do miestnej komunity. Intenzívne spolupracuje s miestnymi organizáciami a inštitúciami a svojimi aktivitami podporuje prepájanie verejného a súkromného sektora, rozvoj partnerstiev medzi organizáciami a predstaviteľmi verejnej správy, neziskovými organizáciami, podnikateľmi a občanmi.

Ako vznikla myšlienka vytvoriť komunitnú knižnicu vo Vranove nad Topľou?

Hornozemplínska knižnica vo Vranove nad Topľou sa dlhodobo radí k popredným knižniciam na Slovensku, medzi prvými nastúpila na cestu komunitnej knižnice, čo je trendom slovenského aj zahraničného verejného knihovníctva. Na začiatku boli tieto úvahy – chceme ponúknuť verejnosti viac knižničných, informačných a vzdelávacích služieb, chceme, aby knižnicu využívali stále viac aj tie skupiny obyvateľov, ktoré sú ohrozené sociálnym vylúčením (nezamestnaní, matky na materskej dovolenke, deti, ktoré nevedia, čo s voľným časom, ľudia s nízkym vzdelaním, ktorí si potrebujú vzdelanie doplniť).

Súhlasíme s názorom, z ktorého vychádza komunitné myslenie, a síce, že vyvážený vzťah slobody a rovnosti je možné hľadať len v priestore rešpektujúcom vzájomnosť, komunitu. Komunitná knižnica by mala byť „informačným uzlom“ miestnej komunity vytvárajúcim priestor a prostredie pre miestnych občanov tak, aby boli sami schopní riešiť a vyriešiť aspoň niektoré svoje problémy. Vranovská knižnica chce vytvorením komunitnej knižnice prepojiť klasické knižničné a informačné služby s činnosťami podporujúcimi rozvoj komunity. Popri tradičnom požičiavaní kníh, poskytovaní informačných služieb a internetu chce knižnica v spolupráci s miestnymi organizáciami ponúkať vzdelávacie a voľnočasové programy všetkým skupinám obyvateľov. Pritom väčšina podujatí v knižnici už prebieha. Konajú sa prednášky, besedy, kluby, vzdelávacie akcie, súťaže pre deti, stretnutia so zaujímavými ľuďmi, vzdelávanie nezamestnaných, seniorov, mamičiek na materskej dovolenke, hendikepovaných spoluobčanov a pod.

Komunitná knižnica je aj názov projektu, ktorý od roku 2008 organizuje Hornozemplínska knižnica a OZ Korálky vo Vranove nad Topľou v spolupráci s verejnými regionálnymi knižnicami na Slovensku. Spoluorganizátormi boli mestá a samosprávne kraje, Slovenská asociácia knižníc, Spolok slovenských knihovníkov, Goetheho inštitút v Bratislave a ďalší. Miestom stretnutí knihovníkov boli mestské úrady, knižnice, miesta, kde sa uskutočňujú podujatia, projekty a aktivity. Zámerom je pripravovať odborné semináre, workshopy a reálne komunitné aktivity, ktoré dajú knižniciam príležitosť deliť sa o skúsenosti zo života v komunite. Súčasťou každého stretnutia sú výstavy alebo workshopy, priamo v realite.

Vznik novej spolupráce medzi OZ Korálky a verejnými knižnicami na Slovensku potvrdzuje, že existuje možnosť posilniť aktívnu účasť občanov a občianskej spoločnosti. Občianske združenie prevzalo zodpovednosť a upozornilo na potreby knihovníckej komunity – stretávať sa a podporovať sa pri organizovaní a realizácii projektov pre komunity. Cieľom seminára je prezentovať komunitné aktivity, ktoré knižnice realizujú, s cieľom napomáhať rozvoju komunity v mieste svojho pôsobenia, výmenou poznatkov a skúseností.

V roku 2022 sme sa stretli na dvanástom ročníku celoslovenského odborného seminára s medzinárodnou účasťou Komunitná knižnica XII. Uskutočnil sa na Zelenej Lagúne na Domaši v termíne 19. 9. – 21. 9. 2022 a prijali naň pozvanie viacerí zaujímaví hostia. Hornozemplínska knižnica vo Vranove nad Topľou na rok 2022 získala finančné prostriedky na realizáciu tohto podujatia prostredníctvom nórskeho grantu v projekte LDI01004 Multifunkčné centrum 4.0 (Miestny rozvoj, odstraňovanie chudoby a inklúzia Rómov). Projekt je podporený z Nórskeho finančného mechanizmu a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v rámci programu „LDI – Miestny rozvoj, odstraňovanie chudoby a inklúzia Rómov“.

Odborný seminár sme realizovali počas troch dní. Prvý deň (19. 9. 2022) sa niesol témou „Knižnica a jej partneri v komunite“. Predstavili sa partneri nórskeho projektu s príkladmi dobrej praxe o aktivitách v komunite, napr. tanečno-výtvarný workshop, ktorý realizoval partner projektu Súkromná základná umelecká škola Jastrabie nad Topľou. Predstavili sa aj ďalší dvaja partneri svojimi aktivitami s rómskou komunitou Obec Dlhé Klčovo a Informačný a vzdelávací inštitút Nižný Hrušov.

Druhý deň (20. 9. 2022) sme pokračovali v odbornom seminári. Tento deň bol venovaný architektúre knižníc 21. storočia – rekonštrukcii, modernizácii a dizajnu verejných knižníc. Tejto téme sme sa venovali preto, že v rámci nórskeho projektu zriadime multifunkčnú sálu už v novej zrekonštruovanej vranovskej knižnici. Celoslovenský seminár s medzinárodnou účasťou otvorila riaditeľka Hornozemplínskej knižnice Mgr. Danka Molčanová. Celým seminárom nás viedli Mgr. Marianna Majzlíková a Mgr. Diana Vasiľová, pracovníčky knižnice. Súčasťou online vstupov bola dánska knižnica Black Diamond Kodaň a jej nová budova Kráľovskej knižnice v Dánsku. Mette Skov Møller priblížil jednu z najväčších knižníc na svete a najväčšiu knižnicu v severských krajinách. Názov Black Diamond je podľa čierneho skla a čierneho mramoru, hlavného použitého oplášťovacieho stavebného materiálu budovy. V priestoroch tejto knižnice je miesto pre všetky komunity, ktoré sa chcú stretávať.

V prvom bloku predstavili svoje vízie pri rekonštrukcii a modernizácii knižníc na Slovensku architekti Peter Marcinko a Matúš Bišťan. Priblížili nám zrealizované a pripravované rekonštrukcie v Senci, Modre a vo Vranove nad Topľou. Poobedný blok otvorila Lenka Dostálová z Metodického centra pro výstavbu a rekonstrukce knihoven v Brně z Česka zaujímavou témou „Jak postavit dobrou knihovnu“. Vedúca odboru kultúry Prešovského samosprávného kraja, Mgr. Emília Antolíková, predstavila sídla verejných regionálnych knižníc v Prešovskom kraji. Pokračovalo sa prezentáciami regionálnych verejných knižníc, ktoré prešli rekonštrukciou. Riaditeľka Krajskej knižnice P. O. Hviezdoslava v Prešove Iveta Hurná predstavila víziu pod názvom „Rekonštrukcia Krajskej knižnice v Prešove, čo je za nami a čo je pred nami“. Obnovou prešla aj Krajská knižnica Ľudovíta Štúra vo Zvolene, čo prezentovala riaditeľka knižnice Milota Torňošová. „S architektem nebo bez architekta“ predstavila rekonštrukcie a modernizácie pobočiek v meste Ostrave Mgr. Miroslava Sabelová, riaditeľka knižnice. Spoznali sme upravené priestory bardejovskej, popradskej, banskobystrickej knižnice, s ktorými sa predstavili ich riaditeľky Iveta Michálková, Monika Naštická a Iveta Babjaková.

Podvečerný blok otvorili pracovníčky Krajskej knižnice v Žiline Zuzana Mjartanová a Božena Sobolová v prezentácií „Premeny Krajskej knižnice v Žiline“. V prezentácii „Sever proti vlhku“ sa predstavila pracovníčka Danka Kapustová z Turčianskej knižnice v Martine. Novú Knižnicu pre mládež mesta Košice v novom kulturparku, kde boli niekedy kasárne, nám predstavila jej riaditeľka Kamila Prextová v prezentácii „Knižnice otvorenejšie a viditeľnejšie“. Záver druhého dňa patril domácim, kde riaditeľka Danka Molčanová a Marianna Majzlíková prezentovali vranovskú knižnicu v téme „Prečo Vranov potrebuje knižnicu?“ Večer sa stal príjemným miestom v komunite, ktorú hudobnou produkciou dotvárala skupina Peter Milenky Band.

V tretí deň (21. 9. 2022) sme sa venovali komunitným aktivitám s rómskou mládežou. Integráciu rómskej mládeže vplyvom náboženských spoločenstiev vo vybraných lokalitách predstavila prof. Beáta Balogová, dekanka Prešovskej univerzity, ktorá poukázala na výskum „Integrácie rómskej mládeže vplyvom náboženských spoločenstiev vo vybraných lokalitách v rámci východného Slovenska“. Komunitné aktivity s rómskymi deťmi a mládežou predstavili aj regionálne knižnice: Hornozemplínska knižnica vo Vranove nad Topľou, Vihorlatská knižnica v Humennom, ale aj Turčianska knižnica v Martine. Ani tu nechýbal zahraničný hosť, a to opäť knižnica z Ostravy, ktorá sa podelila so skúsenosťami s prácou rómskeho asistenta vo verejnej knižnici. Odborné prezentácie o komunitných aktivitách obohatil duchovný správca Gréckokatolíckeho formačného centra pre Rómov v Čičave Michal Fedin, kde pracujú s rómskou komunitou. Do mozaiky príspevkov prispelo aj mesto Snina s témou „Všetci sme rovnaní ľudia“ a my len dodávame, že každé jedno dieťa si zaslúži pozornosť. Prostredníctvom modernej technológie sme sa ďalším zahraničným online vstupom spojili s Deichman Tøyen library, nórskou knižnicou v Osle, a poukázali tak na moderné systémové tvorenie s mládežou. Pán Odin Eiriksson ponúkol pokrokový pohľad na prácu s mládežou v Osle, ktorá je pre mnohých veľkou inšpiráciou.

Záver

Knihovníci aj účastníci konštatovali, že si zo seminára odnášajú pozoruhodné podnety na komunitné aktivity, pripomenuli, aká dôležitá je výmena skúseností a spoločné stretnutia. Úplný záver patril poďakovaniu všetkým zainteresovaným, organizátorom i spoluorganizátorom a želaniu, nech sú knižnice stále miestami stretnutí, miestami, kde sa vytvárajú nielen užitočné, ale najmä priateľské a ľudské vzťahy. Pracovníci verejných knižníc si uvedomujú nevyhnutnosť vymeniť si získané skúsenosti a navzájom spolupracovať. V knižniciach sa dnes stretávajú ľudia, ktorí by za iných okolností takúto možnosť nemali. Knižnice pripravujú podujatia, na ktorých sa stretávajú miestne firmy, verejné agentúry, rozmanité organizácie aj jednotlivci. Komunitné aktivity v knižniciach sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou činnosti knižníc a predpokladáme, že to tak bude aj v budúcnosti. Niektoré knižnice sú celkom prirodzene súčasťou komunity, v ktorej pôsobia. Záleží na nás, knihovníkoch, či budeme venovať komunitným aktivitám primeranú pozornosť, či máme záujem vymieňať si skúsenosti, inšpirovať sa a tak prinášať inovatívne metódy práce do knižnice. Želajme si spoločne, aby bolo naše pôsobenie v komunite prospešné verejnosti, našim návštevníkom, partnerom, zriaďovateľom i nám knihovníkom.

Fotografie: