Knihovník 21. storočia: Ako digitalizácia mení prácu knihovníka

Vydáno: 2016-09-10 (All day)
V rubrice: Studie/články
Autoři: Ľudmila Rohoňová, Ľuboš Glončák

Cieľom príspevku je popísať paradigmatické zmeny v práci knihovníkov, ktoré nastali v dôsledku zavedenia digitalizačných procesov. Ukazuje, že digitalizácia v princípe umožňuje nové a v minulosti nerealizovateľné možnosti spracovania (vytvárania a editácie) bibliografických metadát  priamo v procese digitalizácie. Približuje prácu nového „moderného“ knihovníka-bibliografa, ktorý bude realizátorom činností spojených s tvorbou validných bibliografických metadát. Zdôvodňuje, prečo úkony realizované „moderným“ knihovníkom v digitalizačnom procese vedú k transparentnejším a konzistentnejším výstupom ako aj k následnému inovatívnemu prístupu k manažmentu sémantickej interoperability.

Národný projekt Digitálna knižnica a digitálny archív v prostredí Slovenskej národnej knižnice a z neho plynúce výzvy do budúcnosti

Národný projekt Digitálna knižnica a digitálny archív (ďalej len „NP DIKDA“) realizovaný v rokoch 2012 až 2015 v Slovenskej národnej knižnici (ďalej len „SNK“), bol projektom multiodborovým a multifázovým, ktorý spájal zamestnancov z viacerých, vzájomne heterogénnych odborov. Spojenie heterogénnych činností rôznych odborov bolo a stále je pomerne bezproblémové vďaka existencií integrujúceho digitalizačného WorkFlow.

Digitalizácia však pred nás stavia nové výzvy a definuje nové požiadavky. Vyžaduje si nových ľudí – knihovníkov 21. storočia, ktorý by „homogenizovali“ digitalizačné procesy, optimalizovali a skvalitňovali jednotlivé fázy digitalizácie a generovali validný dátovo-metadátový digitálny výstup. Tento príspevok je predstavením profilu prvého typu takéhoto knihovníka, knihovníka-bibliografa.

Národná bibliografia a bibliografické metadáta pre textové dokumenty vstupujúce do procesu digitalizácie – skúsenosti z realizácie NP DIKDA

Národná bibliografia SNK mala v procese digitalizácie nezastupiteľnú rolu – participovala na výbere dokumentov určených pre proces digitalizácie a jej Katalóg sa stal zdrojom bibliografických metadát pre digitálne výstupy. Katalóg SNK disponoval bibliografickými záznamami článkov z obdobia existencie elektronickej databázy, teda z rokov 1976-2010. Pri článkoch spred tohto obdobia a po ňom bibliografické záznamy absentovali. V takomto prípade implementoval externý spracovateľ do PSP balíčka bibliografické metadáta vyčítané z OCR na úrovni krátkeho bibliografického záznamu – jazyk, článku, názov článku, podnázov článku, variantný názov článku, autor/autori, zdrojový dokument, stránkovanie. Absentujú v ňom deskriptívne metadáta (predmetové heslá a MDT) a prepojenie so súborom autorít, čo mu síce nebráni pri identifikácii digitálneho objektu ale obsahovú identifikáciu objektu do určitej miery obmedzuje.

Bibliografia a digitalizácia textových dokumentov – výzvy budúcnosti

Digitalizácia priniesla do života bibliografov nový fenomén – textový dokument „prepísaný“ – transformovaný do digitálnej podoby. S týmto digitálnym dokumentom môže bibliograf pracovať ako s celkom prostredníctvom klasifikácie, indexácie a prípravy deskriptívnych bibliografických metadát, ktoré sa stanú súčasťou knižnično-informačného systému ako aj digitálneho výstupu.

Bibliografická činnosť môže byť vďaka digitalizácií jednoduchšia a najvyšší stupeň jej komplexnosti nastáva pri spracovaní monografických a periodických článkov. „Moderný“ bibliograf má možnosť využiť pokročilé funkcie OCR (objektového rozpoznania znakov) ako aj pokročilú funkciu zonácie a štruktúrovania obsahu digitálnych obrazov. Funkcionalitu OCR využije na zjednodušenie tvorby bibliografických metadát. Funkciu zonácie využije pri definovaní a deklarovaní obsahu. Funkcionalita štruktúry mu umožní zadefinovať logické väzby medzi jednotlivými zonačnými blokmi, aby bol zachovaný korektný tok jednotlivých obsahových elementov ako aj súdržnosť výstupu. Výstupom tejto činnosti je komplexný dátovo-metadátový balíček s príslušnými metadátami vo formátoch MODS a DC, ako aj komplexný bibliografický záznam pozostávajúci z úplného menného a vecného popisu vo formáte MARC 21.

Vzhľadom na uvedené, tak môžeme povedať, že „moderný“ bibliograf digitálneho veku môže realizovať činnosti, ktoré zabezpečia, resp. umožnia klasifikačnú a metadátovú rigoróznosť, synchronizáciu bibliografických metadát v knižnično-informačnom systéme a digitálnej knižnici, aktuálnosť prezentovaného digitálneho obsahu, manažment sémantickej interoperability a kvalifikované usmerňovanie používateľov v digitálnej knižnici.

Schopnosť bibliografie reagovať na uvedené výzvy je úzko spätá s výchovou bibliografov, ktorí zrealizujú reorganizáciu bibliografického spracovania s využitím moderných technológií. Riešením je vytvorenie odborne zdatného personálneho zázemia bibliografov a metodických pracovníkov, ktorí budú schopní zastrešovať činnosti spracovateľskej fázy digitalizácie v digitalizačnom WorkFlow, činnosti spojené s klasifikáciou indexáciou a tvorbou deskriptívnych bibliografických metadát ako aj činnosti zastrešujúce komunikáciu medzi systémami (katalóg – digitalizačná linka – úložisko – prezentačný systém).

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že digitalizačné projekty postavili pred knižnice nové výzvy. Je nesporné, že digitalizácia textových dokumentov bude iniciovať zmeny v bibliografickom spracovaní a následne v rozsahu a kvalite knižnično-informačných služieb. Práve z týchto dôvodov je nevyhnutné, aby si knižnice začali vychovávať novú generáciu „moderných“ bibliografov a uvažovali nad  koncepciou digitálnej bibliografie.

ROHOŇOVÁ, Ľudmila; GLONČÁK, Ľuboš. Knihovník 21. storočia: Ako digitalizácia mení prácu knihovníka. Duha: Informace o knihách a knihovnách [online]. 2016, 30(3) [cit. 2024-11-21]. ISSN 1804-4255. Dostupné z: http://duha.mzk.cz/clanky/knihovnik-21-storocia-ako-digitalizacia-meni-pracu-knihovnika

Verze pro tisk