Manažment modernej knižnice

V súčasnej spoločnosti sa veľmi silne pociťuje potreba sústavného prísunu kvalitných a aktuálnych informácií, riešia sa problémy debarierizácie ich objemu, rozsahu, rôznorodosti a rozmanitosti prístupu k nim. Napriek týmto tendenciám sa nezmenilo k lepšiemu postavenie knižníc, ako základných a najbohatších zdrojov informácií a poznatkov. Spoločnosť ich vníma zväčša ako staromódne inštitúcie, ťažkopádne a málo dynamické z hľadiska potrieb rýchle sa meniaceho spoločenského okolia, presýteného informáciami. Zdá sa, že ani doterajšie aktivity knižníc nie sú dostatočné na to, aby im pomohli etablovať sa v povedomí spoločnosti ako inštitúcie, ktoré môžu sprostredkovať najnovšie informácie a poznatky svojmu okoliu. Preto je nevyhnutné, aby knižnice „překročili svoj tieň“ a začali vysielať pozitivne signály smerom navonok, k svojmu spoločenskému okoliu. Aby to však dokázali, je v prvom rade nutné uvedomiť si dominantné, charakteristické črty tohto okolia. Je nesporné, že dominantou spoločenského okolia je trh, trhové vzťahy, materializácia života spoločnosti. Knižnica ako nezisková organizácia sa takto nechtiac stala subjektom trhu a ťažko si vie s touto novou pozíciou poradiť. Jej pozícia je sťažená i tým, že trh sám osebe nesmeruje k perspektívam a strategickým cieľom, tak často proklamovaným svetovými i našimi ekonómami, prognostikmi, či politikmi. Orientuje sa skôr na momentálne výhody, na vidiny rýchleho zisku za akúkoľvek cenu, čo spôsobuje nemalé výkyvy rovnováhy medzi individuálnymi a spoločenskými záujmami. Knižnica, v činnosti ktorej dominujú kultúrne, vzdelávacie a sociálne priority a ciele, sa tak dostáva do rozporuplných vzťahov s mnohými zložkami svojho spoločenského okolia. Zároveň však, ako samostatne hospodáriaci subjekt, ktorý sám seba riadi, je aj subjektom trhových vzťahov. Z toho vyplývajú mnohé problémy pri riešení organizácie procesu jej „výroby“. Výroba sa totiž podľa zákonov ekonomiky riadi pohybom dopytu a ponuky a cieľovým objemom zisku. Tieto ekonomické zákony však pre knižnicu platiť nemôžu.

Ak sa však knižnica chce uplatniť v systéme trhového mechanizmu, musí nájsť svoje miesto v systéme spoločenskej výroby a výmeny tovarov, nájsť metódy rezultatívneho naplnenia tohto miesta a spôsob optimálneho hospodárenia – t. j. ekonomické, organizačné, technologické a sociálne riešenia, ktoré by zabezpečili „výrobu“ služieb, ktoré štruktúrou i akosťou zodpovedajú spoločenským potřebám. Zovšeobecnenie týchto metod je možné viac-menej iba na teoretickej úrovni, kedže každá knižnica plní špecifické funkcie vo svojom vlastnom okolí. Preto si aj musí každá knižnica vymedziť svoj vlastný priestor činností, prejaviť svoje špecifické osobitosti, definovať svoje funkcie a stanoviť strategické zámery. Z toho potom vyplývajú zákonité sociálne priority knižničnej činnosti, ktoré možno porovnávat s jej ekonomickými záujmami a potrebami.

Aby bolo možné definovať filozofiu činnosti knižnice, jej sociálne priority a strategické ciele, treba si položiť otázky, dotýkajúce sa podstaty knižničnej činnosti, pretože od odpovedí na ne závisí jej budúcnosť. Ide o tieto otázky:

• poznajú knižnice potreby, štruktúru a prioritné záujmy všetkých zložiek svojho okolia?
• nemá čítanie vo všeobecnosti klesajúcu tendenciu?
• majú klasické dokumenty budúcnosť?
• aké typy dokumentov majú budúcnosť?
• budú môcť knižnice v budúcnosti požičiavať dokumenty a poskytovať služby, aké a za akých podmienok?
• nebudú sa dokumenty a informácie k záujemcom dostávať inými cestami?
• ako sa změní charakter knižničnej práce?
• sú pracovníci knižníc dostatočne pripravení na tieto zmeny a ochotní ich akceptovať?

Opodstatnenosť a závažnosť týchto otázok súvisí s celkovými zmenami civilizácie na prahu ďalšieho tisícročia. Odpovede na ne môže poskytnúť celková analýza spoločnosti a analýza základných problémových okruhov manažmentu knižničnej činnosti v kontexte spoločenských zmien na lokálnej, regionálnej, národnej a medzinárodnej úrovni. Základné problémové okruhy manažmentu knižničnej činnosti sa týkajú:

• informačných a čitateľských potrieb všetkých používateľských skupín a ďalších štruktúr spoločenského okolia,
• problematiky čítania v kontexte vývinu jedinca a smerovania spoločenských potrieb,
• stavu a úrovně riešenia spoločenského informačného problému,
• stavu a úrovně činnosti jednotlivých knižníc, knižničných sietí a systémov na úrovni regionálnej, národnej i medzinárodnej,
• zmien partnerov spolupráce, ale i obsahu spolupráce a kooperácie,
• poznania konkurencie, jej priorit a nedostatkov,
• riešenia problematiky autorských práv,
• pripravenosti a schopnosti knižničných pracovníkov akceptovať spoločenské zmeny a nachádzať riešenia vo vlastnej odbornej činnosti,
• schopnosti definovať ciele knižničnej činnosti a vymedziť prostriedky a aktivity na ich dosiahnutie,
• možností spoločnosti uvolniť ekonomické zdroje pre strategické ciele knižničnej činnosti,
• schopností manažmentu knižníc vyhľadávať doplňkové zdroje a ekonomicky využívať všetky zdroje pre zabezpečenie priorit knižničnej činnosti,
• stavu a úrovně manažmentu knižničnej činnosti na všetkých úrovniach.

V súvislosti s vyššie uvedeným sa natíska otázka – aký by mal byť knižničný manažment? Odpověď na ňu dávajú skôr empirické skúsenosti vedúcich knižničných pracovníkov, ktorí mnohé z nastolených problémov riešia na pochode, než doteraz rozpracované teórie knižničného manažmentu.

Celý text příspěvku je k dispozici v elektronickém archivu Duhy.

DUHA, roč. 9, 1995, č. 2, s. 2.