Povzbudenie pre knihovníkov

FOBEROVÁ, Libuše, 2025. Budoucnost knihoven – knihovny buducnosti. Online. 1. vydání. Fotografie: Archiv Černá kostka, p. o. Archiv Moravskoslezská vědecká knihovna, p. o. Grafický návrh a sazba: Jakub Klimek Maruš; Jazykové korektury: Jan Heczko; Návrh obálky: Daniel Růžička. Ostrava: Moravskoslezská vědecká knihovna. 84 s. ISBN 978-80-7054-357-3. Dostupnost: https://www.msvk.cz/data/filemanager/source/Budoucnost%20knihoven.pdf

Dr. Libuše Foberová patrí bezpochyby medzi najvýznamnejšie osobnosti súčasného knihovníctva v Česku. Neúnavne a vytrvalo kultivuje prostredie českého knihovníckeho sveta. Poznáme ju ako vytrvalú organizátorku knihovníckeho života, ako iniciátorku mnohých odborných, vzdelávacích a popularizačných aktivít. Dokáže prirodzene prepájať svet praktického knihovníctva so svetom odborového vzdelávania, vedy a výskumu. 

Vzhľadom na mnohoročné pôsobenie vo funkcii riaditeľky Moravskoslezskej vedeckej knižnice v Ostrave sa celkom prirodzene orientuje na oblasť manažmentu a marketingu knižníc. Osobitne cenné sú aj jej konkrétne vedecko-organizačné a editorské aktivity spojené so založením a fungovaním viacerých odborných periodík (Knihovnický zpravodaj Vysočiny, členka ediční komise časopisu Bulletin SKIP, výkonná redaktorka časopisu DUHA, konference Kniha ve 21. století). Práve zásluhou dr. Foberovej sa realizuje vydávanie ročeniek Kompendium knihovnictví (pripravuje sa 5. časť), ktoré by malo postupne obsiahnuť podstatné kapitoly knihovníctva, a stať sa určitým dobovým „náprotivkom“ špičkovej učebnice Z. V. Tobolku Československé knihovnictví (1925). Akési „minimum poznatkov informačných špecialistov“. A niet pochýb o tom, že dr. Libuše Foberová je dobrou vílou a dušou knihovníckeho študijného programu na Slezskej univerzite v Opave. 

Ako riaditeľka veľkej verejnej a vedeckej knižnice, pre ktorú sa stavia nová budova, sa od začiatku pôsobenia svedomite a kompetentne usiluje vysporiadať sa s otázkou, čo v skutočnosti bude predstavovať „černá kostka“. Na rozdiel od mnohých, ktorí možno vnímajú „černú kostku“ ako „stavbu“, pričom so stavbou spájajú nerealistické, prázdne nabubralé predstavy a marketingové túžby, sa dr. Foberová vytrvalo usiluje vysporiadať so zásadnou otázkou. Čo bude „černá kostka“? Aký bude nový obsah činnosti? Bude to „forma“, „box“, „budova“, do ktorej sa prenesú tradičné, súčasné, často prekonané, zastaralé postupy, metódy a formy knihovníckej práce? Alebo sa „černá kostka“ stane moderným kultúrnym, informačným, vzdelávacím a sociálnym priestorom, ktoré bude zodpovedať posledným civilizačným a technologickým výzvam a stane sa výkladnou skriňou kraja a českého knihovníctva? 

Je celkom prirodzené, že pri hľadaní odpovede na otázku, čím má byť „černá kostka“, sa dr. Foberová dlhodobo cyklicky snaží preskúmať, čo je na svete v knihovníctve to najlepšie; aká je najlepšia prax; ktoré vzory a najlepšie technologické a vecné riešenia by mohli byť najvhodnejšie a podporovali by ďalšie inovácie a rozvoj vyspelého českého knihovníctva. Podľa môjho názoru nie je vylúčené, že so zreteľom na vnútorné procesy rozvoja a svetové trendy v knihovníctve sa „Projekt Černá kostka – centrum digitalizace, vědy a inovací“ postupne bude transformovať na „Projekt Černá kocka – prostě KNIHOVNA! - Centrum kulturních, informačních, vzdělávacích a komunitních služeb“! Dôraz bude na službách a technologické aspekty „digitalizace“ ustúpia trendu „umelej inteligencie“ a atribúty vedeckosti a inovatívnosti sa stanú spoločným menovateľom všetkej činnosti knižnice. 

Odpovede o možných smeroch rozvoja načrtáva dr. Foberová ako autorka odbornej publikácie Budoucnost knihoven – knihovny buducnosti. Autorka sústreďuje pozornosť na prehľad stratégií, koncepcií, projektov, trendov, názorov a konkrétnych riešení, ktoré sa týkajú budúcnosti knižníc. Primárne je publikácia určená na účely vzdelávania študentov knihovníctva. Avšak bezpochyby svojou prehľadovosťou bude veľmi užitočnú aj pre širokú odbornú komunitu informačných špecialistov. 

Obsah odbornej knihy je rozdelený na kapitoly, ktoré sa venujú téme budúcnosti knižníc v kontexte českých národných stratégií, inonárodných prístupov a koncepcií, ako aj v kontexte stratégií IFLA. Postupne sa autorka zameriava na otázku jadra knihovníctva a informačnej vedy, profesie knihovníka, kontinuity vývoja českého knihovníctva a dedičstva Z. V. Tobolku, koncepciu rozvoja knižníc v Česku s výhľadom do roku 2030. Zaujímavé príklady sú popísané v kapitolkách o pozoruhodných koncepciách a riešeniach v zahraničí (USA, Anglicko). Približuje trendy v knihovníctve IFLA, pričom upozorňuje na fakt, že trendom IFLA sa už niekoľko rokov v rámci štúdia na Opavskej univerzite venujeme v rámci semestrálnych prác. Veľmi pútavá a inšpiratívna je kapitola o niektorých realizovaných top knižniciach vo Fínsku, USA (Seattle). Cenný je zámer autorky prezentovať názory niektorých osobností z akademického sektora na budúcnosť knižníc (doc. Richard Papík, prof. Milan Konvit, prof. Dušan Katuščák, Dr. Marek Timko). 

Neobyčajne zaujímavé a podnetné sú odborné názory a osobné skúsenosti ľudí, ktorí sa k budúcnosti knižníc vyjadrujú z pohľadu praxe a vlastných skúseností a metodologických mikrosystémov (Ing. Miroslav Prokel, RNDr. Zdeněk Franěk, Mgr. Petra Ševčíková, Mgr. Radka Krejčí, Mgr. Dagmar Staňová, Mgr. Pavlína Szöke, Mgr. Monika Oravová, Ing. Andrea Szczypková, Mgr. Miroslava Sabelová, Mgr. Zdeňka Dohnálková, Mgr. Tereza Lysoňková) a galériu názorov uzatvára PhDr. Libuše Foberová. Samostatná kapitola je venovaná základným informáciám o projekte, budove a funkciách „Černej kostky“ v Ostrave, v ktorej formuluje modernú viziu novej knižnice.

Záverom možno konštatovať, že publikácia dr. Foberovej predstavuje pre našu odbornú komunitu a zriaďovateľov knižníc a širšiu verejnosť veľmi užitočný prehľad názorov na budúcnosť knižníc. Na svete existujú stovky publikácií týkajúcich sa budúcnosti knižníc. Sú v nich prezentované názory, stratégie, vízie, nápady, trendy budúcnosti knižníc. 

Odborníci z našej komunity sa často na seminároch, konferenciách a v stratégiách rozvoja nadchýňajú novými myšlienkami a podnetmi. Skúsenosti ukazujú, že o budúcnosti síce radi hovoríme, avšak vzhľadom na nezriedkavú inerciu myslenia a určitú „odolnosť“ knihovníkov voči inováciám a zmenám sa k tomu najlepšiemu v knihovníctve približujeme len pomaly a s veľkou opatrnosťou.