Stav slovenských školských knižníc

Slovenské školní knihovny mají svůj zákon i ústřední metodické pracoviště, které je součástí Slovenské pedagogické knihovny. Pracoviště připravuje s podporou Ministerstva školství SR celostátně koordinované aktivity, několikátý ročník Mezinárodního dne (v současné době Měsíce – www.iasl-online.org/events/islm, www.npkk.cz/csk/library-day.php) školních knihoven. V letech 2006-2009 probíhal rozvojový projekt MŠ SR, který výrazně zkvalitnil práci školních knihoven, zajistil jejich internetizaci a automatizaci knihovnických procesů a tím rozšíření informačních služeb a zkvalitnění akvizice. Slovenské knihovny se také velmi výrazně podílejí na podpoře a rozvoji čtenářské gramotnosti žáků a studentů. 

Počet škôl a školských knižníc

Podľa celkového sumáru štatistického zisťovania bolo v  období za rok 2010 zriadených 1 859 školských knižníc v 1 859 základných školách a stredných školách. Oproti roku 2009 došlo k výraznej zmene v počte vykazovaných školských knižníc. Táto zmena bola uskutočnená v dôsledku platnosti metodického usmernenia metodického centrá Slovenskej pedagogickej knižnice pre školské knižnice č. 2/2010 k povinnej evidencii školskej knižnice v Zozname knižníc Slovenskej republiky vedenom Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky. Na základe tohto uznesenia mali základné školy a stredné školy okrem iného aj povinnosť zlúčiť učiteľské knižnice a žiacke knižnice pod spoločný názov školská knižnica do 31. augusta 2010.

Nutnosť vytvorenia jednej spoločnej školskej knižnice vyplynula:

• z dôvodu rovnakého poskytovania knižnično-informačných služieb všetkým členom školskej komunity bez ohľadu na vek, rasu, pohlavie, náboženské vyznanie, národnosť, jazyk, profesiu a spoločenské postavenie,
• z dôvodu, že zákon č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1997 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o knižniciach“) nedefinuje samostatne typ učiteľskej knižnice a typ žiackej knižnice, ale zaoberá sa len školskou knižnicou,
• z dôvodu nápravy nesprávneho vykazovania kabinetných zbierok ako učiteľských knižníc.

Knižničný fond

K 31. 12. 2010 školské knižnice evidovali 7 054 265 knižničných jednotiek. Po prepočítaní uvedeného počtu knižničných jednotiek s počtom školských knižníc pripadlo na 1 školskú knižnicu približne 3 795 knižničných jednotiek. Oproti roku 2009 má 1 školská knižnica vo svojom knižničnom fonde o 1 832 viac knižničných jednotiek. Počet knižničných jednotiek po prepočítaní na 1 registrovaného používateľa predstavoval približne 22 zväzkov. Tento údaj môžeme pokladať za pozitívny, pretože Model školskej knižnice (www.spgk.sk) odporúča, aby na 1 registrovaného žiaka v školskej knižnici pripadalo 10 zväzkov a na 1 registrovaného učiteľa 20 zväzkov.

Počet používateľov

Na základe kvantitatívnych ukazovateľov môžeme konštatovať, že počet registrovaných používateľov tvoril 54,69 % z počtu potenciálnych používateľov. V porovnaní s rokom 2009 je to nárast o 5,92 %. Percento registrovaných používateľov z radov žiakov bolo len o niečo nižšie, predstavovalo 54,49 %. Oproti roku 2009 je to nárast až o 6 %. Na jednej strane je potrebné zdôrazniť, že v skutočnosti bol oveľa vyšší počet žiakov, ktorí využívali knižnično-informačné služby svojich školských knižníc. Platilo to najmä pre žiakov špeciálnych škôl. Školskí knihovníci mnohokrát nezaregistrovali žiakov ako používateľov školských knižníc, pretože títo žiaci si nepožičiavali knižničné dokumenty absenčne. Pritom za aktívneho používateľa sa považuje každý žiak, ktorý fyzický navštívi školskú knižnicu, požičia si absenčne alebo prezenčne aspoň 1 knižničnú jednotku alebo využije technické prostriedky alebo jej knižnično-informačné služby, napríklad vzdelávacie a kultúrno-spoločenské podujatie počas sledovaného obdobia.

Podujatia pre používateľov

Školské knižnice popri poskytovaní knižnično-informačných služieb realizovali aj vzdelávacie a kultúrno-spoločenské podujatia pre svojich používateľov, pripravovali odborné kurzy, semináre a pod. Po prepočítaní počtu vzdelávacích a kultúrno-spoločenských podujatí s počtom školských knižníc sa zistilo, že každá školská knižnica zorganizovala približne 7 podujatí. Školské knižnice organizovali rôzne akcie, ktoré poskytli žiakom príležitosť predviesť svoje vedomosti a schopnosti, zlepšili ich jazykové zručnosti a školský prospech, posilnili ich sebavedomie. Napríklad v rámci rozvoja čitateľskej gramotnosti školské knižnice realizovali čitateľské dielne, hodiny hlasného čítania, literárne, spevácke, vedomostné a recitačné súťaže, tvorivé písanie, besedy so spisovateľmi, ilustrátormi, prekladateľmi, poprípade s regionálnymi alebo celoslovenskými významnými osobnosťami, žiacke besedy o prečítaných knihách, prezentácie knižničných noviniek, dramatizácie rozprávok, rozprávkové popoludnia, čitateľské maratóny, vianočné akadémie pre školskú komunitu alebo aj pre rodičov žiakov s cieľom podporiť záujem o ľudové zvyky a tradície v regiónoch. Využívanie priestorov školských knižníc na podporu a rozvoj čitateľskej gramotnosti potvrdzuje aj Správa o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach v Slovenskej republike v školskom roku 2009/2010, ktorú vypracovala Štátna školská inšpekcia (http://www.ssiba.sk/Default.aspx?text=g&id=1&lang=sk).

Pri realizácii rôznych foriem a metód kolektívnej práce so svojimi používateľmi sa školské knižnice inšpirovali aj celoslovenskými či medzinárodnými projektmi určenými na podporu čítania.

Príklady vzdelávacích a kultúrno-spoločenských podujatí:

• Veľa školských knižníc sa zapojilo do 3. ročníka celoslovenského projektu Čítajme si... 2010. Žiaci 25. marca 2010 od 9. hodiny do 15. hodiny čítali presne určenú knihu od Petra Gajdošíka Zverinec na siedmom poschodí. Podujatie zorganizovala Linka detskej istoty pri SV UNICEF v spolupráci so Slovenskou asociáciou knižníc a s ďalšími partnermi v rámci 11. ročníka Týždňa slovenských knižníc.
• 40 školských knižníc z celkového počtu 121 prihlásených knižníc sa zúčastnilo 26. 3. 2010 medzinárodného podujatia Noc s Andersenom 2010. Koordinačným centrom na Slovensku bol Spolok slovenských knihovníkov.
• 50 školských knižníc sa zapojilo do 5 súťaží, ktoré boli vyhlásené Slovenskou národnou knižnicou v Martine v rámci celoslovenskej kampane Do knižnice. Návrhmi plagátov, bilbordov, spotov a ďalších vecí vyjadrovali svoj názor na čítanie a knižnice.
• Mnoho školských knižníc z 504 českých a slovenských základných škôl a stredných škôl s celkovým počtom žiakov 50 490 pripravilo rôznorodé podujatia na podporu čítania v rámci 2. ročníka česko-slovenského projektu Záložka do knihy spojuje školy.

Projekt bol vyhlásený Národnou pedagogickou knižnicou Komenského v Prahe a Slovenskou pedagogickou knižnicou v Bratislave pri príležitosti Medzinárodného mesiaca školských knižníc.

• 315 školských knižníc v základných školách a stredných školách sa zapojilo do 6. ročníka Súťaže o najzaujímavejšie podujatie školskej knižnice k Medzinárodnému dňu školských knižníc 25. októbra 2010. Súťaž vyhlásila Slovenská pedagogická knižnica.

Školské knižnice spolupracovali pri príprave svojich podujatí aj s verejnými knižnicami. Napríklad niektoré svoje podujatia realizovali v priestoroch verejných knižníc alebo si zapožičiavali informačné zdroje z týchto knižníc na svoje akcie. Často zabezpečovali účastníkov na podujatia, ktoré organizovali verejné knižnice, z radov žiakov základných škôl a stredných škôl.

Činnosť metodického centra slovenskej pedagogickej knižnice pre školské knižnice

Slovenská pedagogická knižnica je poverená metodickým riadením školských knižníc v oblasti tvorby metodických materiálov a odborného poradenstva. Svoje strategické poslanie v roku 2010 plnila viacerými spôsobmi a formami. Odborné konzultácie pre školských knihovníkov pri riešení odborných problémov. Odborná poradenská a konzultačná služba bola poskytnutá vo forme elektronickej pošty (1 271 konzultácií), telefonicky (279 konzultácií) a osobne (10 konzultácií, a to metodické návštevy v školských knižniciach alebo návštevy školských knihovníkov v Slovenskej pedagogickej knižnici).

Priebežná aktualizácia informácií a dokumentov v časti Školské knižnice v rámci webovej stránky Slovenskej pedagogickej knižnice. Webové rozhranie časti Školské knižnice zhromažďuje aktuálne informácie a dokumenty, ktoré sú nevyhnutné pre činnosť školských knižníc a ktoré uľahčujú prácu školským knihovníkom (http://www.spgk.sk/?aktuality).

Zorganizovanie 4. medzinárodnej konferencie Školské knižnice ako informačné a kultúrne centrá škôl

4. medzinárodná konferencia Školské knižnice ako informačné a kultúrne centrá škôl sa konala 13. mája 2010 pod záštitou podpredsedu vlády a ministra školstva Slovenskej republiky Jána Mikolaja. Na konferencii sa prezentoval stav školských knižníc k 31. 12. 2009, možnosti rozvoja a upevňovania čitateľských zručností žiakov, celoslovenské a zahraničné projekty zamerané na podporu čítania žiakov českých a slovenských základných škôl a stredných škôl a premena klasických školských knižníc na multimediálne školské knižnice v Základnej škole v Čaklove, Špeciálnej základnej škole v Gelnici a v Základnej škole vo Fiľakove. Medzinárodnej konferencie sa zúčastnilo viac ako sto školských knihovníkov z celého Slovenska, ako aj ďalší zástupcovia pedagogickej a knihovníckej verejnosti zo Slovenskej republiky i Českej republiky.

Príprava, realizácia a vyhodnotenie 6. ročníka Súťaže o najzaujímavejšie podujatie školskej knižnice k Medzinárodnému dňu školských knižníc 25. októbra 2010

6. ročník Súťaže o najzaujímavejšie podujatie školskej knižnice k Medzinárodnému dňu školských knižníc 25. októbra 2010 sa konal na tému Rozmanitosť, náročnosť, pružnosť: Školské knižnice majú všetko – zorganizovanie najzaujímavejšieho vyučovacieho dňa. Osobnú záštitu nad súťažou prevzal minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Eugen Jurzyca. Cieľom súťaže bolo zábavnými formami práce s knihou podporiť u žiakov dobrý a trvalý vzťah ku knihe, školskej knižnici a k čítaniu, poznávaniu nového. Do súťaže sa prihlásilo 315 školských knižníc zo základných škôl a stredných škôl.

Rozvojový projekt ministerstva školstva a SR „Elektronizácia a revitalizácia školských knižníc“ v rokoch 2006–2009

Ministerstvo školstva SR v rokoch 2006 – 2009 vyhlásilo rozvojový projekt „Elektronizácia a revitalizácia školských knižníc“ pre zriaďovateľov základných škôl a stredných škôl. Oblasťou podpory tohto rozvojového projektu bola elektronizácia a revitalizácia školskej knižnice. V rámci elektronizácie riešili školské knižnice technické a technologické vybavenie školskej knižnice.

Prínosom tohto rozvojového projektu malo byť rozšírenie a skvalitnenie knižnično-informačných služieb, zlepšenie prístupu ku knižničným fondom prostredníctvom on-line katalógov, umožnenie používateľom využívanie plných textov a audiovizuálnych zdrojov prostredníctvom počítačových sietí, zredukovanie rutinnej práce školských knihovníkov a získanie časového priestoru na ich interakciu s používateľmi, na aktivity rozvíjajúce čitateľskú gramotnosť a realizovanie informačnej výchovy.

Do rozvojového projektu sa prihlásilo 1 620 škôl. MŠ SR z tohto počtu vybralo 552 škôl a sumou 1 759 277,40 € podporilo elektronizáciu a revitalizáciu príslušných školských knižníc. Maximálna výška finančného príspevku MŠ SR na rozvojový projekt školy, respektíve školskej knižnice bola 3 300 €. Povinná spoluúčasť zriaďovateľa školy alebo iných osôb na realizácii rozvojového projektu predstavovala najmenej 5 % z celkových nákladov na rozvojový projekt MŠ SR. Obdobie realizácie rozvojového projektu MŠ SR bolo stanovené v rokoch 2006 – 2007 od 1. októbra do 31. decembra, v rokoch 2008 – 2009 od 15. septembra do 31. decembra.

 Zhrnutie

• Školské knižnice aktívne pristúpili k aplikácii informačných a komunikačných technológií. Pripojením na školský internet umožnilo 391 školských knižníc (78,99 %) svojim používateľom predovšetkým vyhľadávanie informácií v lokálnych a vonkajších databázach, využívanie plných textov a audiovizuálnych zdrojov. Z uvedeného počtu má 63,94 % školských knižníc uvedené informácie na webovej stránke školy, a to najčastejšie vo forme stručnej charakteristiky školskej knižnice, knižničného fondu, knižnično-informačných služieb alebo oznamu o výpožičných hodinách. Približne jedna tretina školských knižníc, ktoré si zakúpili on-line katalógy, má on-line katalóg aj umiestnený na webovej stránke školy.
• Vplyv elektronizácie školských knižníc sa pozitívne prejavil aj na škále poskytovania knižnično-informačných služieb. Školské knižnice okrem výpožičných služieb a medziknižničných výpožičných služieb začali poskytovať aj kopírovacie služby (50,30 %), elektronické služby (41,62 %), rešeršné služby (8,48 %) a v hojnejšom počte realizovať hodiny informačnej výchovy. Školské knižnice najčastejšie realizujú informačnú výchovu vo forme exkurzie žiakov v priestoroch školskej knižnice (81,62 %), ďalej v spolupráci s učiteľmi v rámci vyučovacej hodiny v priestoroch školskej knižnice (77,37 %), menej už v spolupráci s učiteľmi vo vyučovaní jednotlivých predmetov v triedach (71,92 %). Informačná výchova sa realizuje takmer vo všetkých základných predmetoch vzdelávacích oblastí Štátneho vzdelávacieho programu. Výnimku tvorí len vyučovací predmet zo vzdelávacej oblasti zdravie a pohyb. Takisto sa realizuje aj v prierezových témach (tematikách) ako je mediálna výchova či regionálna výchova. Negatívom je, že nielen pomerne málo školských knižníc realizuje informačnú výchovu v spolupráci s učiteľom vo vyučovaní informatickej výchovy, informatiky v triedach, ale aj jej nedostatočná realizácia v priestoroch školskej knižnice. Pozitívom je, že až 376 školských knižníc zvýšilo počet akcií informačnej výchovy po získaní finančných prostriedkov z rozvojového projektu MŠ SR a tým podporilo cieľavedomé pôsobenie na rozvoj informačných schopností, zručností a návykov žiakov. Ďalším pozitívnym zistením je, že približne jedna polovica zo skúmaných školských knižníc zvýšila počet výpožičných hodín v rámci realizácie rozvojového projektu MŠ SR a následne po jeho realizácii. V priemere jedna školská knižnica zvýšila počet výpožičných hodín o 3 hodiny a 40 minút. Táto skutočnosť na jednej strane vypovedá o tom, že školské knižnice majú záujem v čo najväčšej miere sprístupniť knižnično-informačné služby všetkým členom školskej komunity, na druhej strane aj  o tom, že sa usilujú vytvoriť predpoklady na dlhodobú udržateľnosť rozvojového projektu MŠ SR. Sekundárnym vysoko pozitívnym zistením boli informácie o školských knižniciach (76,57 %), ktoré v súvislosti s realizáciou rozvojového projektu MŠ SR buď svojpomocne, alebo s pomocou rodičov žiakov, poprípade vďaka sponzorskému daru skvalitnili interiér školskej knižnice (vymaľovanie priestorov, zakúpenie nového nábytku, rozšírenie pôvodných priestorov alebo umiestnenie školskej knižnice do nových, vhodnejších priestorov a iné).
• Vplyv revitalizácie školských knižníc sa prejavil v oživení ich akvizičnej činnosti. Školské knižnice použili 32 % finančných prostriedkov z rozvojového projektu MŠ SR na nákup kníh, výukových titulov v netlačenej forme a audionahrávok kníh, čo predstavuje 67 132 knižničných jednotiek. Negatívom je, že školské knižnice uprednostnili nákup krásnej literatúry pred nákupom encyklopédií, náučných, jazykových a výkladových slovníkov, populárno-náučných príručiek. Podiel odbornej literatúry predstavoval 29,79 % a objem krásnej literatúry 70,21 %.
• Školské knižnice dosiahli najvyššie skóre v oblasti zvyšovania čitateľskej kultúry žiakov. Množstvo akcií, ktoré školské knižnice zorganizovali buď počas realizácie rozvojového projektu MŠ SR, alebo po ukončení rozvojového projektu MŠ SR (95,35 %), je znakom uvedomelého prístupu školských knižníc k podpore čítania a rozvoja čitateľskej gramotnosti.

Rozvojový projekt MŠ SR „Elektronizácia a revitalizácia školských knižníc“, ktorý sa realizoval v rokoch 2006 – 2009 splnil svoje ciele a môžeme ho považovať za úspešný po všetkých stránkach. Školské knižnice rozšírili a skvalitnili poskytovanie knižnično-informačných služieb, zlepšili prístup ku knižničným fondom prostredníctvom online katalógov, zrýchlili spracovanie knižničných dokumentov využívaním kooperatívnej sieťovej katalogizácie, umožnili svojim používateľom využívať plné texty a audiovizuálne zdroje prostredníctvom počítačových sietí, skvalitnili riadenie školských knižníc a vykazovanie štatistických údajov získaním ďalších informácií, ktoré vznikli pri spracovaní knižničného fondu, poskytovaní knižnično-informačných služieb, revízii knižničných dokumentov, zredukovali rutinnú prácu školských knihovníkov, vytvorili časový priestor pre ich interakciu s používateľmi, na aktivity podporujúce čítanie a rozvíjajúce čitateľskú gramotnosť a na realizovanie informačnej výchovy.

Za zvlášť pozitívne možno hodnotiť prístup väčšiny riaditeľov škôl k realizácii rozvojového projektu MŠ SR, k udržateľnosti priorít rozvojového projektu MŠ SR po jeho ukončení a pružnú spätnú väzbu o jeho výsledkoch prostredníctvom dotazníkového prieskumu.