Informace o knihách
a knihovnách
Informace o knihách
Knihovníctvo je ušľachtilá oblasť vedeckej a praktickej činnosti, ktorá je zameraná na knižnice ako kultúrne, informačné a vzdelávacie inštitúcie. Knihovníctvo je povolanie a profesia, ktorú vykonávajú knihovníci, ako odborní zamestnanci knižníc. Toto povolanie a profesia zahŕňajú vedomosti, zručnosti a kompetencie vo všetkých odborných činnostiach, operáciách a úkonoch v knižniciach. Knihovníctvo zahŕňa pracovné činnosti s prevahou duševnej práce. Knihovnícku profesiu získavajú knihovníci prostredníctvom odborného stredoškolského alebo vysokoškolského vzdelávania rôznych stupňov, a to buď priamo v študijnom odbore knihovníctvo alebo v študijnom odbore knižničná veda, knižničné a informačné štúdiá, knižnično-informačná veda. Tiež prostredníctvom ďalšieho a celoživotného vzdelávania. História knihovníctva je spojená s históriou knižníc.
Knižnice sú najväčším podsystémom kultúry na Slovensku. V roku 2018 bolo na Slovensku 3323 knižníc, v ktorých pracovalo 3213 zamestnancov. Hrubá mzda zamestnanca v kultúre bola 913 eur. Tieto fakty svedčia o tom, že knižnice fyzicky existujú a vykonávajú svoje historické kultúrne, informačné a vzdelávacie úlohy. Počet inštitúcií a systémov, ktoré si vyžadujú odborné knihovnícke vzdelávanie je však omnoho väčší. Profesia knihovníka, ako jedného z typov všeobecnejšej kategórie, ktorá sa skrýva pod širším pojmom „informačný špecialista“ sa nevyžaduje len v knižniciach, ale v rozličných informačných inštitúciách.
Informačná inštitúcia je akákoľvek právnická alebo fyzická osoba, ktorá získava, spracúva, uchováva, ochraňuje a sprístupňuje informácie v oblasti hospodárstva, vedy, výskumu, podnikania, vzdelávania, služieb, zábavy a pod. Pojem informačná inštitúcia zahŕňa jednak knižnice, ale aj všetky ďalšie pamäťové a fondové inštitúcie, ako sú archívy, múzeá, galérie a pod.
Pre všetky informačné inštitúcie sú spoločné základné informačné procesy: akvizícia, spracovanie, uchovávanie, sprístupňovanie dokumentov, informácií, poznatkov. Povaha a charakter týchto procesov sa, samozrejme, postupne mení a prispôsobuje globálnym zmenám a procesom smerom k digitalizácii, otvorenému prístupu k dokumentom a informačným zdrojom, scientizáciu, orientáciu na dáta, komercionalizáciu informačných služieb, uplatňovanie nástrojov umelej inteligencie a pod.
Takéto vymedzenie knihovníckej profesii kladie vysoké nároky na rozsah a obsah vzdelávania. Náročnosť vzdelávania v odbore knižničných a informačných štúdií a vedy je objektívne omnoho náročnejšia, ako v niektorých iných spoločenskovedných a humanitných disciplínach a odboroch. Je to preto, lebo v našom odbore musíme bezprostredne reagovať na prudký rozvoj a zmeny v sociálnej komunikácii a informačných a komunikačných technológií.
Za posledných 15-20 rokov sa podstata knihovníckej práce a knihovníckeho stavu mení v tom zmysle, že sa akoby oslabuje väzba knihovníckej profesie na knižnice. Do popredia sa dostávajú také aktivity, ako je komunitne zameraná kultúrna a osvetová práca a práca s verejnosťou, sprostredkovanie informácií a poznatkov, manažment knižníc, reklama, tvorba fondov. Tradičné odborné kompetencie knihovníkov sa rozširujú o kompetencie vedecké, sociálne, kultúrne, ekonomické a technologické. V knižniciach a tiež v iných informačných inštitúciách sú potrební jednak ľudia so širokým rozsahom kompetencií – tzv. generalisti ale aj tzv. špecialisti[1].
Na Slovensku knihovníci nadobúdajú knihovnícku profesiu absolvovaním odborného knihovníckeho vzdelávania. Na začiatku 20. st. išlo najmä o rôzne kurzy a školenia knihovníkov na prácu v rôznych typoch knižníc, najmä však na prácu vo verejných knižniciach. Absolvovanie vzdelávania v odbore knihovníctvo umožňuje knihovníkom pracovať v rôznych druhoch a typoch knižníc: v národných, akademických, výskumných, verejných, špeciálnych a akademických knižniciach.
Od polovice 20. st. sa knihovníctvo adaptuje na informačnú éru a na všeobecné uplatňovanie informačných a komunikačných technológií, digitalizáciu, vznik nových nosičov informácií, nových druhov a typov analógových a digitálnych dokumentov, nových médií, ako aj na nové spôsoby šírenia a využívania informácií prostredníctvom internetu, sociálnych sietí ap. Knihovníctvo sa súčasne globalizuje a aktívne podporuje globálnu výmenu a využívanie informácií a poznatkov, ktoré sú aj zásluhou knihovníctva dostupné čoraz širšiemu okruhu používateľov cez knižničné služby.
Informatizácia knižničných procesov a služieb umožňuje kooperáciu knižníc a informačných inštitúcií, zdieľanie knižničných zdrojov a informácií, personalizáciu služieb a rozvoj poskytovania knižničných a informačných služieb prostredníctvom mobilných osobných zariadení. Vzdelávanie v odbore knihovníctvo má v rôznych krajinách určité špecifiká.
Knižničná a informačná veda (tiež: knižnično-informačná veda) sa definuje ako vedomá synkritika (spojenie) knižničnej vedy a informačnej vedy[2]. Ku vedomej synkréze dvoch vied došlo v 60. rokoch 20. storočia v dôsledku rozvoja komunikačných a informačných technológií, čo viedlo k rozšíreniu predmetu a metód výskumu knižničnej vedy (knihovníctva) a ku jej interdisciplinárnemu prepojeniu s informačnou vedou. Odvtedy sa začali postupne premenúvať aj katedry a iné pracoviská, predtým zamerané na knihovnícke vzdelávanie, na pracoviská knižničnej a informačnej vedy. – Napríklad na Slovensku vznikla Katedra knižničnej a informačnej vedy na Univerzite Komenského v Bratislave v roku 1999 a poskytuje vzdelávanie pre bakalárov, magistrov a doktorandov.
Na Univerzite Komenského v Bratislave, na Fakulte sociálnych a ekonomických vied je akreditovaný študijný program Mediamatika pre bakalársky stupeň a úspešne napreduje. Toto pracovisko vzniklo odlúčením mediamatiky z Fakulty humanitných vied Žilinskej univerzity, na ktorej sme predtým v roku 2002 s profesorom Milanom Konvitom založili študijný program Mediamatika a dokumentácia kultúrneho dedičstva, ktorý mal akreditované bakalársky, magisterský a doktorandský stupeň. Knihovníci hodnotili mimoriadne pozitívne fakt, že časť výuky žilinskej katedry prebiehala priamo v Slovenskej národnej knižnici v Martine, kde sme pre vzdelávanie vytvorili optimálne podmienky. Študenti boli v kontakte s najlepšími odborníkmi z odborovej vedy i praxe a mohli navštevovať odborné pracoviská a prakticky sa zoznamovať s prácou v knižnici. Pracovisko v Žiline po odchode viacerých pracovníkov pokračuje v redukovanom poskytovaní vysokoškolského vzdelávania.
Niektoré knižnice získali akreditáciu na poskytovanie odborného vzdelávania knihovníkov, avšak nedá sa hovoriť o nejakej systematickej a premyslenej koncepcii poskytovania vzdelávania knižnicami. Predmetom knižničnej vedy sú vedomosti a zručnosti týkajúce sa zaznamenaných informácií, ich výberu, získavania, organizácie, uchovávania, spravovania, vyhľadávania a šírenia s cieľom uspokojovania potrieb určitých používateľov knižničných služieb a knižničných systémov. Potrebné vedomosti získavajú knihovníci v knihovníckych stredných a vysokých školách. Predmetom informačnej vedy je systematické štúdium a analýza informačných zdrojov, tvorba a zhromažďovanie zbierok, organizácia, šírenie, hodnotenie, využívanie a manažment informácií vo všetkých formách vrátane formálnych a neformálnych komunikačných kanálov a technológií, ktoré sa používajú na ich komunikáciu. Spojenie týchto dvoch vied (knižničnej a informačnej) intenzifikuje ich participáciu na kultivácii spoločnosti
Stratégia redukuje vzdelávanie na dve oblasti: a) knižnice napomáhajú celoživotnému vzdelávaniu a b) vzdelávanie zamestnancov knižníc sa zameriava len na vzdelávanie v oblasti informačnej a digitálnej gramotnosti.
V medzinárodnom kontexte sa pojem knižničná a informačná veda používa v kontexte vysokoškolského vzdelávania ako Library and Information Science. V odbornej komunikácii sa označuje skratkou LIS. Postupne sa stabilizovalo jadro knižničnej a informačnej vedy, ktoré tvoria najmä tieto disciplíny: vyhľadávanie a získavanie informácií, manažment knižníc, organizácia znalostí, knihovnícke štúdiá, informačná architektúra, informačné správanie, informačný prieskum, informačné systémy a služby, vedecká komunikácia, digitálna gramotnosť, bibliometria a scientometria, informačná spoločnosť, kultúrne dedičstvo, interakcia človek-počítač, správanie používateľov, digitalizácia.
Som presvedčený, že v týchto časoch plných zmien, výziev, príležitostí a lákadiel by sa náš odbor knižničné a informačné štúdiá a veda, mali držať svojej podstaty, za ktorú považujem „zaznamenanú informáciu a poznatok“. Inými slovami ide o informáciu alebo poznatok zaznamenaný na nejakom nosiči. Ide teda o dokument. Pritom v knižniciach a iných informačných inštitúciách už dávnejšie knihovníci a informační špecialisti zďaleka nepracujú len s textovými dokumentmi, ale aj s obrazovými, zvukovými a audiovizuálnymi dokumentmi.
Odbor knižničných a informačných štúdií a knižnično-informačnej vedy má, takpovediac, flexibilnú, plávajúcu identitu. Hranice, ako aj vedecké a vzdelávacie rámce nie sú také ostré a výrazné, ako ich poznáme v lekárskych, prírodných a technických vedách, odboroch a študijných programoch.
V Európe neexistuje jeden model vzdelávania v odbore. Vzdelávanie je fragmentované. Fragmentácia vzdelávania v odbore LIS v Európe má, na jednej strane, svoje historické príčiny a súvisí s rozdielnym vývojom kultúr, vedy, vzdelania, hospodárstva jednotlivých európskych krajín a národných štátov. Na druhej strane, napriek rozdielom, existujú vo vzdelávaní LIS črty podobnosti, predsa však v jednotlivých európskych krajinách prevládajú odlišné smery vzdelávania, čo súvisí s veľkosťou krajín a možnosťami zamestnania určitých počtov absolventov.
Menšie krajiny, medzi ktoré patrí aj Slovensko, majú spravidla len jeden dva akreditované programy, ktoré musia byť jednak univerzálne, ale aj dostatočne špecializované, aby dokázali na potrebnej úrovni reagovať na meniace sa potreby spoločnosti a zamestnateľnosť absolventov. Dá sa však očakávať, že spoločenské a hospodárske zmeny v Európe si vynútia väčšiu pozornosť, pokiaľ ide o zbližovanie a štandardizáciu vzdelávania v odbore LIS, pretože princípy komunikácie zaznamenaných vedeckých, technických, obchodných a iných informácií a poznatkov sú rovnaké. Napokon, bez istej úrovne štandardnosti vzdelávania v tomto odbore LIS by nebol možný voľný pohyb osôb a zamestnateľnosť absolventov v európskych krajinách navzájom.
V súvislosti so vzdelávaním knihovníkov je možno namieste vyjadriť sa k problému, ktorý pociťujem ako pretlak mimoodborových špecialistov. Tento jav je v našom odbore prítomný už desiatky rokov. Ide o zásadnú vec. Totiž o to, že nerozvinuté teoretické myslenie a nedostatok vedcov v našom odbore vytvára priestor pre odborníkov z iných vedných odborov, napr. informatikov, matematikov a pod., ktorí pristupujú k odboru bez potrebnej odbornej pripravenosti ako k priestoru, ktorý akoby bolo treba tvoriť od začiatku, takpovediac na zelenej lúke. Tradiční knihovníci a informační špecialisti často nie sú pripravení byť partnermi exaktnejšie mysliacim špecialistom z iných odborov. Pritom je smutné, že aj v našich končinách si niektorí významní predstavitelia odboru myslia, že veda, výskum, inovácie v knihovníctve nie sú potrebné. Tým by sa knižnice dostali na úroveň nejakých úradov, inštitúcie bez vlastnej identity. Inštitúcie bez potrebnej diverzifikácie, v ktorej musia byť všetky stupne odborných kompetencií až po vedu a výskum, ktoré sú v odbore zodpovedné za poznávanie podstaty komunikácie informácií a poznatkov, za rozvoj interdisciplinárnych vzťahov, za poznanie trendov v odbore a globálnych zmien, za poznanie zmien technológií, aplikáciu metodológie digital humanities, teda metód a nástrojov informatiky a pod. Ide mi teda o posilnenie interdisciplinárnej kompetencie našich vlastných odborníkov.
Myslím, že nemáme dostatok sebavedomia. Často zabúdame na fakt, že podstatou nášho odboru sú zaznamenané informácie a poznatky, že odbor má za sebou stáročný vývoj, státisíce špecialistov, knihovníkov, bibliografov, vedcov na celom svete a hlavne obrovskú inštitucionálnu základňu (knižnice, archívy, múzeá, dokumentačné centrá atd.). Naši odborníci v odbore o zaznamenaných informáciách a poznatkoch, o dokumentoch, ich tvorbe, získavaní, ochrane, sprístupňovaní atd. vedia najviac, sú najkompetentnejší, a nechápem, prečo čakajú, že niekto z iného odboru nám o tom povie viac. Často na našich vzdelávacích akciách vystupujú odborníci z iného fachu a poučujú nás o našej práci, hoci by to mali robiť odborníci z našich radov dostatočne podkutí v prierezových, interdisciplinárnych styčných bodoch s našim odborom.
Tento povzdych neznamená, že treba vylúčiť spoluprácu s inými odbormi a odborníkmi. Práve naopak. Ibaže, v tomto vzťahu musia mať hlavné slovo ľudia z odboru LIS. To viem z vlastnej skúsenosti. Niekedy sa „pretlak“ iných disciplín a nedostatok sebavedomia špecialistov z odboru LIS prejavuje aj v tom, že sa hovorí o „informačnej vede“ a nie o „knižničnej a informačnej vede“. Toto ukrývanie „knižničnej“ zložky nášho odboru pravdepodobne súvisí so snahou vyzerať dôležitejšie a azda aj zvýšiť akceptovateľnosť odboru v kontexte iných študijných a vedných odborov a študijných programov. Namiesto toho, aby sme pojmu „knižničná a informačná veda/štúdiá“ resp. „knižničná, informačná veda a dokumentácia“ dávali nový význam zodpovedajúci rozvoju spoločnosti a technológiám, redukujeme ho na „informačnú vedu“, v ktorej sa náš odbor stráca.
Napríklad systémovú analýzu pre dokumentový informačný systém, knižničný systém, digitálnu knižnicu apod. musí riadiť a definovať človek s kompetenciami LIS a nie informatik, ktorý je v tomto vzťahu len podriadený partner a nie naopak. Ešte smutnejšie je, že práve prebiehajúci výber spoločného knižnično-informačného systému pre slovenské knižnice, teda náhradu systému Virtua, ktorý perfektne funguje 15 rokov, nezverili kompetentní odborníkom z nášho odboru, ale de facto „obchodníkom“. Na prvom mieste sú, žiaľ, peniaze a na verejný záujem sa zabúda! Neúspešné a často zbabrané projekty z okruhu informatizácie spoločnosti (na Slovensku) to len potvrdzujú.
Slovom, nestačí, že sa manažment inštitúcie alebo nejaké ministerstvo dohodne na dodávkach s nejakou IKT firmou. Bez dôkladnej a kvalitnej odbornej analýzy sa úspech nedostaví. Pokiaľ ide o metódy informačnej vedy, treba rozlišovať metódy knižnično-informačnej vedy, ktoré umožňujú plniť jej poznávaciu funkciu, ak takú má, alebo súhrn postupov, ktoré sa v nej používajú.
Vzdelávanie zamestnancov na Slovensku všeobecne upravuje Zákon o knižniciach[3]. Zamestnanie Knihovník je na Slovensku popísaný dostatočne presne a vyčerpávajúco v Národnej sústave povolaní[4] (NSP), ktorú definuje zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti ako celoštátny, jednotný informačný systém opisu štandardných nárokov trhu práce na jednotlivé pracovné miesta. NSP určuje požiadavky na odborné zručnosti a praktické skúsenosti potrebné na vykonávanie pracovných činností na trhu práce. Jej centrom je Register zamestnaní tvorený z národných štandardov zamestnaní, ktoré opisujú požiadavky zamestnávateľov kladené na kvalifikovaný výkon zamestnaní.
Tabuľka 1 Výber profesií pre knižnice z Národnej sústavy povolaní
Register profesií v odbore knižničné a informačné štúdiá(výber z Národnej sústavy povolaní NSP) |
|||
|
Názov profesie (abecedné radenie) |
Požadované vzdelanie |
Trieda v NSP |
Linka na profesiu v NSP |
|
Bibliograf špecialista |
Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa |
7 |
|
|
Dokumentarista, informačný špecialista |
Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa |
7 |
|
|
Dokumentátor zbierkových predmetov v múzeu, galérii |
Vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa |
6 |
|
|
Chemický špecialista vo výskume a vývoji |
Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa |
7 |
|
|
Knihovník |
Úplné stredné odborné |
4 |
|
|
Knihovník špecialista |
Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa |
7 |
|
|
Knižničný manipulant |
Nižšie stredné vzdelanie |
1 |
|
|
Konzervátor |
Úplné stredné odborné |
4 |
|
|
Kreatívny producent |
Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa |
7 |
|
|
Kultúrno-osvetový pracovník (Manažér pre kultúrno-osvetovú činnosť |
Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa |
7 |
|
|
Kurátor |
Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa |
7 |
|
|
Odborný pracovník pre oblasť nehmotného kultúrneho dedičstva (Odborný pracovník pre tradičnú ľudovú kultúru) |
Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa |
7 |
|
|
Pamiatkar |
Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa |
7 |
|
|
Projektový špecialista (projektový manažér) Projektový manažér Manažér projektov Vedúci projektov Project Manager |
Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa |
7 |
|
|
Reštaurátor |
Úplné stredné odborné |
4 |
|
|
Rozhlasový moderátor |
Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa |
7 |
|
|
Správca databáz (Databázový administrátor) |
Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa |
7 |
|
|
Správca depozitára |
Vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa |
6 |
|
|
Technik chemik |
Úplné stredné odborné vzdelanie |
4 |
|
|
Vydavateľský redaktor, editor |
Vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa |
6 |
|
|
Výskumník pamiatkového fondu |
Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa |
7 |
|
|
Výskumno-metodický pracovník |
Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa |
7 |
|
|
Web dizajnér (Digital graphic designer |
Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa |
7 |
|
Existuje veľké množstvo štúdií, materiálov, koncepcií a stratégií, ktoré sa týkajú vzdelávania knihovníkov. Niekedy mám pocit, že ich je viac zdrojov „o“ vzdelávaní, ako samotných vzdelávacích aktivít. Možno nastal čas zamyslieť sa nad systémom vzdelávania knihovníkov a informačných špecialistov a o úlohe samotných knižníc a informačných inštitúcií v tomto systéme. Musíme sa venovať hlbšej obsahovej analýze vzdelávania v LIS na nižšej rozlišovacej úrovni. Je čas na ďalší výskum a vypracovanie praktických odporúčaní. Ukazuje sa, že dôkladná komparácia vzdelávacích programov LIS na svete a osobitne v Európe si vyžaduje ďalšie výskumy a analýzu a vypracovania jasných inštrukcií, ktoré by vzdelávaniu knihovníkov dali jasnú formu a obsah. Základom tohto výskumu by mohli byť napríklad obsahy vzdelávania podľa:
Dušan Katuščák je vysokoškolský pedagog. Od roku 2000 do 4. 5. 2012 zastával funkci generálního ředitele Slovenské národní knihovny v Martině. Ve Slovenské národní knihovně pracoval od roku 1968. Od 1. 9. 2012 je proděkanem pro vědu a výzkum na Katedře mediamatiky a kulturního dědictví Fakulty humanitních věd Žilinské univerzity v Žilině. Oblasti profesionálního zájmu: bibliografie, knihovní věda, standardizace, digitalizace, informační politika, internetizace knihoven, dokumentace kulturního dědictví, ochrana písemného dědictví. Jeho publikační činnost je velmi bohatá.
[1] Krauss-Leichertová, Ute. 2004. Získavanie knihovníckej kvalifikácie. Úlohy do budúcnosti. Bratislava : CVTI, In: ITlib, č. 3, 2004.
[2] Piaček, Jozef. 2013. Veda knižničná a informačná (synkriticizmus). In: Pomocný slovník filozofa. Dostupné: http://www.jozefpiacek.info/2013/11/veda-kniznicna-a-informacna-synkriticizmus/
[3] Zákon 126 zo 6. mája 2015 o knižniciach a o zmene a doplnení zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z. z.
[4] Národná sústava povolaní : Knihovník. https://www.sustavapovolani.sk/karta_zamestnania-64419-
KATUŠČÁK, Dušan. Vzdelávanie knihovníkov na Slovensku. Duha: Informace o knihách a knihovnách [online]. 2019, 33(5) [cit. 2024-11-21]. ISSN 1804-4255. Dostupné z: http://duha.mzk.cz/clanky/vzdelavanie-knihovnikov-na-slovensku
Duha vychází 4× ročně v elektronické i tištěné podobě. Tištěná čísla ve formátu PDF naleznete zde.
|
|
|
|
Copyright Duha © 2025, Žádný příspěvek ani jeho část nesmí být reprodukován bez souhlasu autora a bez oznámení redakci.
